Svojím unikátnym štýlom a odlišným prístupom sa zaradil medzi najlepších jazzových hudobníkov. Jeho štýl je silno ovplyvnený free jazzovými hudobníkmi, má hlboký tón so širokým vibratom pripomínajúcim napríklad Bena Webstera alebo Colemana Hawkinsa. Saxofonista a skladateľ David Murray.
Narodil sa do hudobníckej rodiny 19. februára 1955 v meste Berkeley v štáte California. Jeho otec hral na gitaru, mama sa venovala hre na klavír. Ako malé dieťa vystupoval spolu so súrodencami a rodičmi v miestnych kostoloch. Prvýkrát sa k jazzu dostal počas štúdia na strednej škole, kde hral na altsaxofón a bol členom školskej kapely. Keď mal trinásť rokov stal sa členom kapely Notations of Soul. Jeho najväčším inšpiračným zdrojom v tom období bol saxofonista Sonny Rollins, rozhodol sa preto presedlať na tenor saxofón.
Počas štúdia na Pomona College sa stretol s Ornette Colemanom, s ktorým spolu spoznávali nové hudobné inšpirácie a navzájom sa hudobne podporovali. Po skončení školy sa ako dvadsaťročný presťahoval do New Yorku, kde si začal veľmi rýchlo získavať vynikajúcu reputáciu. Koncom 70. rokov začína pracovať aj ako štúdiový hudobník a nahráva s rytmickou sekciou, bubeníkom Phillip Wilsonom a kontrabasistom Fred Hopkinsonom. V roku 1976 sa stal členom zoskupenia The World Saxophone Quartet. Americký producent Joseph Papp požiadal David Murraya, aby vytvoril svoj big band, ten svojho času zožal veľký úspech. Napokon však z pôvodného big bandu ostalo len okteto, ktoré bolo veľmi dobrým základom pre Murrayové kompozície. V nasledujúcich dekádach sa okrem aktívneho hrania posúval aj ako skladateľ a aranžér. Je jedným z mála jazzových hudobníkov, ktorí vydali obrovské množstvo albumov v rôznych nahrávacích spoločnostiach. Bolo to taktiež obdobie, kedy sa začal viac zaujímať o štýly ako swing a be-bop. Veľmi zaujímavým počinom od David Murraya bol album Fo Deuk Revue (1997), bol kontroverzným, revolučným prepájajúci a spájajúci africký folk, jazz funk a poéziu Amiri Baraku.
Novú dekádu začal veľmi plodným obdobím. V roku 2000 vydal tri albumy a o rok nato dokonca štyri. Nahrával s veľkou latinskou kapelou, v roku 2005 vydal album Waltz Again s kvartetom a slákmi. V roku 2014 sa Murray zúčastnil pohrebu svojho dlhoročného priateľa, básnika a aktivisku Amiri Baraku, s ktorým spolupracoval od roku 1987. Náhodné stretnutie na pohrebe so Saul Williamsom recitujúcim báseň viedlo k spolupráci medzi umelcami, pričom Murray zhudobňoval zbierku básní Saul Williamsa. Rovnako ako Murray aj Williams je náročný umelec, sociálne a politicky angažovaný, vo svojej tvorbe využíva viscerálne prvky. Ich spoločný počin, album Blues for Demo (2018) predstavuje hudobné obrazy tém od politiky až po povahu vedomia, zdravia, nútenej práce, až po témy o zemský formáciách a kozmickom čase. David Murray sa dostal medzi elitným saxofonistov, počas kariéry získal niekoľko ocenení, cenu Grammy získal už v roku 1989 v kategórii Best instrumental performance.
Autor: Patrik Gömöri
Zdroj: www.allmusic.com
Foto: www.allaboutjazz.com
