„Pred sedemdesiatimi piatimi rokmi nikto nespieval ako Billie Holiday. Dnes nikto nespieva ako Gretchen Parlato“. Wilbert Sostre, All About Jazz.
Gretchen Parlato sa narodila 11.februára 1976 v Los Angeles do hudobníckej rodiny. Starý otec Charlie Parlato je trubkár a spevák, a otec Dave Parlato hráva na basu u Franka Zappu. Jazzová hudba sa stáva prirodzenou súčasťou života malej Gretchen, či už cez nahrávky znejúce domovom z platní, počúvaním otca cvičiaceho na basu, alebo návštevou jeho koncertov. Ako inšpiráciu z mladosti spomína na Bobby McFerrina: „Bola som úplne mimo z toho, čo dokáže robiť so svojim hlasom. Je úžasné počuť niečo tak hlboké a pokročilé už v mladosti, pretože to dokáže veľmi inšpirovať. Stále vravím, že je len jeden Bobby McFerrin, a on je jediný človek, ktorý môže robiť, čo robí. Keď to ale počujete v skorom veku, považujete to za normálne a možné. Bolo preto pre mňa veľmi inšpirujúce byť vystavená všetkým rôznym druhom hudby už v mladosti. Otvorilo mi to myseľ a uši na to, čo by som mohla dosiahnuť“.
Gretchen navštevuje strednú umeleckú školu v L.A. County High School for the Arts, odkiaľ putuje na University of California, a získava bakalársky titul v etnomuzikológii a jazze. V roku 2001 je dvadsaťpäť ročná Gretchen prijatá do jazzového programu na inštutúte Theoloniousa Monka. Zapisuje sa do histórie inštitútu ako prvá prijatá speváčka vôbec.
V roku 2003 sa Parlato sťahuje do New Yorku. O rok neskôr vyhráva prvé miesto v prestížnej medzinárodnej súťaži Thelonious Monk International Jazz Vocals Competition. V porote sedia Quincy Jones, Flora Purim, Al Jarreau, Kurt Elling, Dee Dee Bridgewater a Jimmy Scott. Gretchen na to spomína: „Čo sa týka súťaží a umenia, nie je nutné pre umelcov, aby sa dostávali do situácii, kde súťažíte jeden proti druhému, a ste hodnotený a porovnávaný takouto elitnou skupinou hudobníkov v porote. Je tu priestor pre každého. Nemyslím, že toto potrebujeme, ale nakoniec bola to veľmi dobrá motivácia a inšpirácia, ktorá ma posúvala. Otvorila moju kariéru, tak ako nikdy predtým, pretože upriamila ľuďom oči a uši na to, čo robím“.
Rok 2005 prináša debutový album Gretchen Parlato s rovnomenným názvom. Umiesťňuje sa na piatej priečke rebríčka Best Progressive Jazz CD ankety Jazz Nation, a získava päť hviezdičiek od Richarda Bonu v slepom teste časopisu Down Beat. V auguste 2007 sa Parlato vyšplhá na tretiu priečku ankety kritikov časopisu Down Beat v kategórii Rising Star Female Vocalist, čiže vychádzajúca ženská spevácka hviezda. Hviezdne rozbehnutá kariéra naberá obrátky vystúpením na parížskom festivale La Villette Jazz Festival s legendárnym Wayne Shorterom.
August roku 2008 prichádza s podpisom zmluvy s vydavateľstvom ObliqSound. O rok neskôr je na svete druhé cédéčko s názvom In a Dream. Hrajú na ňom hudobníci Lionel Loueke – gitara, Aaron Parks – klavír, Derrik Hodge – basa, a Kendrick Scott – bicie nástroje. Album získava ocenenie No. 1 Best Vocal Jazz Album anketou The Village Voice Critics Poll, a umiestňuje sa medzi Top 10 albumami v JazzTimes, Boston Globe, Washington City Paper, Hot House a NPR.
Druhý album pre ObliqSound vychádza v roku 2011, a nesie názov The Lost and Found. Po boku Gretchen hrajú vynikajúci hudobníci novej generácie ako Taylor Eigsti, Derrick Hodge, Kendrick Scott, Dayna Stephens, a Alan Hampton. O produkciu sa postará Robert Glasper. Gretchen predstavuje na nahrávke štyri vlastné kompozície, píše texty na skladby svojich kolegov z kapely, a otextuje aj známu kompozíciu Wayne Shortera s názvom Juju. Album sa umiestňuje v Top 10 rebríčkoch vo vyše tridsiatich anketách v USA aj Európe, a Gretchen zbiera prvé miesta snáď vo všetkých relevantných jazzových anketách.
Zatiaľ poslednou nahrávkou vo forme CD/DVD je záznam zo živého vystúpenia z newyorskej Rockwood Music Hall. Okrem Gretchen Parlato a jej klaviristu menom Taylor Eigsti sa na zázname striedajú dve skvelé rytmické sekcie: Alan Hampton + Mark Guiliana a Burniss Earl Travis II + Kendrick Scott.
Okrem vlastných projektov nájdeme speváčku Gretchen Parlato na vyše sedemdesiatke albumov hudobníkov ako Esperanza Spalding, Kenny Baron, Marcus Miller, Terence Blanchard, Terri Lynne Carrington, Gregoire Maret, a mnohých ďalších.
Zdroj: gretchenparlato.com, downbeat.com, allaboutjazz.com
Foto: David Bartolomi
Peter Baláž