Jazzman týždňa: Herbie Hancock

Jazzman týždňa: Herbie Hancock

 

Herbie Hancock je americký klavírista, klávesista, skladateľ a v súčasnosti štrnásťnásobný držiteľ ceny Grammy. Bol členom Second Great Quintet, ktorý viedol Miles Davis. Počas tohto obdobia mal vplyv na určenie úlohy rytmickej sekcie v jazze. Zároveň je tiež jedným z hlavných tvorcov „post-bopového soundu“ a jeho často melodická a prístupná hudba má úspech aj u poslucháčov populárnej hudby. Mal nepochybne, ako jeden z mála hudobníkov, veľký vplyv na vývoj jazzu a R&B. Miles Davis o ňom vo svojej autobiografii napísal: „Herbie bol krok po Budovi Powellovi a Theloniousovi Monkovi a zatiaľ som nepočul nikoho, kto by prišiel po ňom.“ 
 
Herbert Jeffrey Hancock sa narodil 12. apríla 1940 v Chicagu, Illinois. Ako dieťa bol klavírnym zázrakom. Už vo veku jedenásť rokov vystupoval s Mozartovým klavírnym koncertom, ktorý hral s Chicagským Symfonickým Orchestrom. Jazzu sa začal venovať na strednej škole a spočiatku bol ovplyvnený Oscarom Petersonom a Billom Evansom. Okrem hudby ho však veľmi zaujala aj elektronika a veda, a tak vyštudoval na vysokej škole Grinnell College dva odbory: hudbu a elektroinžinierstvo.
 
V roku 1960 Herbieho Hancocka objavil Donald Byrd a po dvoch rokoch spolupráce podpísal Hancock ako sólový hudobník zmluvu s Blue Note. Jeho debutový album Takin’ Off (1963) s hitom „Watermelon Man“ mal okamžitý úspech. Vtedy ho Miles Davis pozval do svojho kvinteta, v ktorom hral Hancock spoločne s Davisom, Wayne Shorterom (tenorový saxofón), Ronom Carterom (kontrabas) a Tony Williamsom (bicie) päť rokov. Medzi úspešné albumy, ktoré v tejto zostave nahrali, patria napríklad ESP, Nefertiti, alebo Scorcerer. V neskorších obdobiach sa Hancock objavil na Davisových jazz-fusionových albumoch In a Silent Way a Bitches Brew. So sólovou kariérou v šesťdesiatych rokoch nezaostával. Blue Note mu ďalej vydali albumy Maiden Voyage, Empyrean Isles, Speak Like a Child a v roku 1966 zložil dokonca hudbu k filmu Blow Up režiséra Michelangela Antonioniho.
 
Po tom, ako Hancock odišiel z Davisovho kvinteta založil kapelu Headhunters, s ktorou v roku 1973 nahral rovnomenný album. Skladba z tohto albumu „Chameleon“ sa okamžite stala hitom. Album sa stal prvým jazzovým platinovým albumom a Herbie Hancock začal čoskoro na svojich koncertoch zapĺňať štadióny po celom svete. V sedemdesiatych rokoch mal v rebríčkoch populárnej hudby väčšinou minimálne štyri albumy a dohromady sa do rebríčkov dostalo jedenásť jeho albumov. Svojou hudbou ovplyvnil tvorcov hip-hopu a dance music. V sedemdesiatych rokoch hral tiež s kapelou V.S.O.P. (členovia Davisovho kvinteta bez Davisa) a spolupracoval v duetoch s Chickom Coreom a Oscarom Petersonom.
 
Začiatkom osemdesiatych rokov Herbie Hancock odohral turné s trúbkarom Wyntonom Marsalisom, ktorému tiež produkoval jeho debutový album. V roku 1983 nahral v spolupráci s basgitaristom Billom Laswellom album Future Shock, ktorý tiež dostal ocenenie platinový album. Album bol nesmierne úspešný: vyhral Grammy v inštrumentálnej kategórii R&B, singel „Rockit“ sa dostal na vrcholy dance a R&B rebríčkov a video tejto skladby vyhralo päť cien od MTV. V osemdesiatych rokoch bolo Herbie Hancocka vidno v televízii a písal hudbu k filmom. Objavil sa v náučnom seriáli Rock School pre PBS a viedol program Coast To Coast televízie Showtime. V roku 1986 vyhral Oscara za hudbu k filmu „‘Round Midnight“, v ktorom účinkoval aj ako herec.
 
Potom ako pre Mercury Records dokončil projekt Dis Is Da Drum, prešiel k spoločnosti Verve. S novou kapelou pre Verve nahral album The New Standard, s ktorým v roku 1996 vyhral Grammy. V nasledujúcom roku vydal duetový album 1+1 s Wayne Shorterom. V roku 1998 sa členovia kapely Headhunters opäť zjednotili, nahrávali pre Verve a koncertovali spoločne s Dave Matthews Band. V tom istom roku nahral Herbie Hancock album Gershwin’s World. Na albume s ním spolupracovali Joni Mitchell, Stevie Wonder, Kathleen Battle, komorný orchester Orpheus, Wayne Shorter a Chick Corea. Album dostal v roku 1999 tri ocenenia Grammy v kategóriách Najlepší album tradičného jazzu, Najlepší mužský spevácky výkon v žánri R&B a Najlepšie inštrumentálne aranžmá doprevádzajúce spev (posledné dve sa viažu na skladbu St. Louis Blues, v ktorej spieval Stevie Wonder).
 

 
Spoločne s Billom Laswellom a ďalšími hudobníkmi z oblasti hip-hopu a techno, vznikol v roku 2001 projekt FUTURE2FUTURE. V ďalšom roku nahral s trúbkarom Royom Hargrovom a saxofonistom Michaelom Breckerom album, ktorý ako poctu venovali Johnovi Coltraneovi a Milesovi Davisovi. Album nahrali naživo na koncerte a vyšiel pod názvom Directions In Music: Live at Massey Hall. V nahrávaní so známymi hudobníkmi pokračoval aj v ďalších rokoch. V roku 2005 oslovil známych hudobníkov z oblasti populárnej hudby a vznikol album Possibilities, na ktorom hosťujú Christina Aguilera, Sting, Annie Lennox, Paul Simon, Carlos Santana, John Mayer, Joss Stone, Damien Rice. V tomto roku tiež odohral niekoľko koncertov s Headhunters a stal sa prvým dvorným hudobníkom festivalu Bonnaroo v Tennessee. V duchu spolupráce s hudobnými hviezdami sa niesol aj ďalší album River: The Joni Letters (2007, Verve) v obsadení s Waynom Shorterom, Lionelom Louekem, Dave Hollandom a Vinniem Colaiuta. Ako speváci na albume hosťovali Norah Jones, Tina Turner, Corinne Bailey Rae, Luciana Souza a Leonard Cohen. Joni Mitchell, Hancockova priateľka a kolegyňa, ktorej bol album venovaný, nahrala tiež niektoré zo skladieb. Album dostal veľa pozitívnej kritiky a získal tri ceny Grammy, vrátane ceny Grammy album roka, čím sa stal po albume Getz/Gilberto (1965) druhým jazzovým albumom v histórii, ktorý kedy vyhral v tejto kategórii. Ďalšie dve Grammy si Herbie Hancock odniesol v roku 2011 za album The Imagine Project (2010), v kategóriách Najlepšia spolupráca v populárnej hudbe a Najlepšie improvizované jazzové sólo. Na tomto albume s Hancockom spolupracovali Jeff Beck, Seal, Pink, Dave Matthews, The Chieftains, Lionel Loueke, Oumou Sangare, Konono #1, Anoushka Shankar, Chaka Khan, Marcus Miller, Derek Trucks, Susan Tedeschi, Tinariwen a Ceu.
 
V päťdesiatej dekáde svojej kariéry je Herbie Hancock kreatívny predseda pre jazz v Los Angeleskom filharmonickom orchestri, tiež je predseda významného Jazzového inštitútu Theloniousa Monka. Od francúzskeho premiéra Francoisa Fillona dostal titul Veliteľ umenia a literatúry (Commandeur des Arts et des Lettres). Je zakladateľom Medzinárodného výboru umelcov za mier a v roku 2011 bol v Paríži menovaný za UNESCO Veľvyslanca dobra za propagáciu interkultúrneho dialógu. V súčasnosti je taktiež profesorom na hudobnej katedre Californskej univerzity, Los Angeles, kde učí jazz. 
 
Zdroj: herbiehancock.com, Wikipedia. Foto: orsymphony.org
-nat-

 

 

 

Ďalšie články

Wayne Shorter a Herbie Hancock napísali otvorený list budúcej generácii umelcov!
Toto tu ešte nebolo! Dvaja legendárni jazzoví hudobníci sa spojili a rozhodli sa napísať spoločný...
Recenzia CD: Album Slovákov, ktorý prerástol Slovensko
Hoci ich prvé plnohodnotné autorské CD uzrelo svetlo sveta len nedávno, slovenská skupina Finally...
Piatok na BJD 2017: Hviezdy hľadajte doma
Ak existuje niečo ako „štandardný“ BJD večer, jeho tohtoročné piatkové vydanie z 20. októbra ním...
Top 5: Jazzová trúbka na všetky spôsoby
Skutočná ikona i symbol jazzu, krása tohto nástroja možno tkvie aj v kontraste jeho na prvý pohľad...
Jazz START UP vám môže dať krídla
Viaceré okolností naznačujú, že domácim jazzovým umelcom začína „ísť karta“: speváčka Kristína...
Ak hľadáte niečo inšpiratívne. Tolyqyn: Silver Seed
Som presvedčený o tom, že s odstupom storočí (ak to teda vôbec bude generáciám po nás...
Zahraničné úspechy Manuše Júlie Kozákovej
Speváčka Júlia Kozáková je známa predovšetkým vďaka debutovému albumu „Manuša“ (2022), ktorý získal...
City Sounds Festival jubiluje
Už zajtra budú organizátori i priaznivci bratislavského City Sounds Festivalu fúkať sviečky na...