Počas svojej päť dekád trvajúcej kariéry si Jack DeJohnette získal reputáciu ako jeden z najväčších bubeníkov v dejinách jazzu. Spolupracoval s ikonickými postavami moderného jazzu, medzi ktorých patria John Coltrane, Miles Davis, Ornette Coleman, Sonny Rollins, Thelonious Monk, Bill Evans, Stan Getz, Keith Jarrett, Chet Baker, George Benson, Stanley Turrentine, Herbie Hancock, Dave Holland, Joe Henderson, Freddy Hubbard, Betty Carter a mnohí ďalší. DeJohnette je všestranný hudobník, ktorý hral hard bop, R&B, world music a akýkoľvek ďalší štýl, ktorý sa v poslednom polstoročí objavil.
Jack DeJohnette sa narodil v roku 1942 v Chicagu do hudobníckej rodiny. Už vo svojich štyroch rokoch sa začal učiť hrať na klavír, ktorý neskôr študoval na Chicagskom hudobnom konzervatóriu. Keď mal štrnásť rokov, stal sa členom školskej kapely a začal hrať na bicie.
Počas šesťdesiatych rokov sa DeJohnette objavil na chicagskej jazzovej scéne. Viedol vlastnú kapelu a zároveň bol členom ďalších, kde hral na klavíri aj na bicích a experimentoval s rytmom, melódiou a harmóniou. Neskôr začal hrať v kvintete Johna Coltranea a počas rokov, keď hral s Charles Lloyd Quartet si získal medzinárodné uznanie.
V roku 1968 vstúpil DeJohnette do skupiny Milesa Davisa. Prvým albumom, ktorý s Davisom nahrával bol práve Bitches Brew, album, ktorý ovplyvnil ďalšie smerovanie jazzu. DeJohnette hral s Davisom nasledujúce tri roky a nahrával s ním albumy ako Live-Evil (1971, Columbia), A Tribute to Jack Johnson (1971, Columbia) a On the Corner (1972, Columbia). Počas tohto obdobia DeJohnette tiež nahral svoje prvé albumy s vlastnou kapelou. Debut The DeJohnette Complex (Milestone) nahral v roku 1968. Ďalšími albumami boli Have You Heard (1970, Milestone), Sorcery (1974, Prestige) a Cosmic Chicken (1975).
Počas sedemdesiatych rokov pracoval na viacerých krátkodobých projektoch a kapelách, z ktorých mnohé sa venovali experimentovaniu v jazze. Na viacerých spolupracoval s Johnom Abercrombiem: The Gateway Trio (spolu s Dave Hollandom), Directions (so saxofonistom Alexom Fosterom) a New Directions (s Eddie Gomezom). Dlhšie trvajúcim projektom bol Special Edition, vďaka ktorému na seba upozornili hudobníci ako Rufus Reid, David Murray, Arthur Blythe, Chico Freeman, či John Purcell. Na tomto projekte DeJohnette pracoval s prestávkami až do deväťdesiatych rokov. Ďalším dlhodobejším projektom, ktorý sa rozbehol v sedemdesiatych rokoch, je spolupráca s Keithom Jarrettom. DeJohnette a Jarrett založili spoločne s Gary Peacockom trio, ktoré v roku 2013 slávi svoje tridsiate výročie.
Počas deväťdesiatych hral DeJohnette s legendárnym kvartetom spolu s Dave Hollandom, Herbie Hancockom a Pat Methenym. V roku 1992 vydali album Music for a Fifth World (Manhattan), ktorý bol inšpirovaný domorodou americkou kultúrou.
V roku 2004 DeJohnette pracoval na dvoch projektoch s nomináciami na Grammy: jedným bol Out of Towners, na ktorom hral s Jarrettom a Peacockom a ďalší projekt sa volal Ivey Divey, s Donom Byronom a Jasonom Moranom. V roku 2005 rozbehol niekoľko ďalších: Latin Project (s bubeníkmi Giovanni Hidalgom a Luisitom Quinterom, dychárom Donom Byronom, klavíristom Edselom Gomezom a basgitaristom Jerome Harrisom), Jack DeJohnette Quartet (Danilo Perez, John Patitucci a Harris) a Beyond Trio (projekt venovaný hudbe Tonyho Williamsa, hrali John Scofield a Larry Goldings). Okrem toho v roku 2005 DeJohnette založil vlastnú značku Golden Beams Productions. Prvé dva albumy, ktoré takto vydal boli albumy Music from the Hearts of the Masters a Music in the Key of Om. Ten druhý album bol nominovaný na Grammy v kategórii Best New Age Album. Koncom roka vydal album Hybrids, v ktorom kombinoval africký jazz, reggae a dance music a na albume mu hosťovali hudobníci z celého sveta.
V roku 2006 mu vyšli dva live albumy: The Elephant Sleeps But Still Remembers (Golden Beams), nahrávka z koncertu s gitaristom Billom Frisellom na festivale Earshot v Seattli z rokou 2001. Koncom roka zorganizoval spolu s Frisellom, Jerome Harrisom a Benom Surmanom koncertné turné, na ktorom album promovali. Druhým albumom, ktorý ten rok vyšiel bol Saudades (ECM), ktorý zachytáva jeho londýnsky koncert z roku 2004.
Africkej hudbe sa venoval aj počas medzinárodného projektu v roku 2007, keď spolupracoval s juhoafrickou speváčkou Sibongile Khumalo a spoločne odohrali turné v Európe a vystúpili na jazzovom festivale v Kapskom meste. V tomto roku spolupracoval na nových albumoch aj s hudobníkmi ako Bruce Hornsby, Christian McBride, Herbie Hancock, Wayne Shorter a Ron Carter.
S nahrávaním a koncertovaním pokračoval aj v roku 2008, keď spoločne s triom (Patitucci a Perez) odohral turné a nahral album Music We Are (2009, Golden Beams), kotrý vyšiel spolu s bonusovým DVD zachytávajúcim ich spoluprácu a vzťahy.
V roku 2009 dostal DeJohnette Grammy za album Peace Time, ktorý tvorí hodinová skladba. Okrem Grammy DeJohnette za svoj život získal aj mnoho ďalších ocenení: v roku 1979 dostal francúzsky Grand Prix Disc a cenu Charlesa Crosa. Pravidelne sa jeho meno objavuje v anketách čitateľov aj kritikov v magazínoch Downbeat a JazzTimes. Univerzita Berklee College of Music in Boston mu v roku 1991 udelila čestný doktorát a v roku 2010 bol uvedený do siene slávy spoločnosti Percussive Arts Society. Vo veku sedemdesiat rokov, v roku 2012, dostal najvyššie ocenenie jazzových hudobníkov v Spojených štátoch, National Endowment for the Arts Jazz Master Fellowship. V tom roku vystúpil na jazzových festivaloch v Monterey a Newporte a koncertoval v Európe na turné spoločne so svojou kapelou The Jack DeJohnette Group alebo s Chickom Coreom a Stanley Clarkeom.
Jack DeJohnette naďalej pokračuje v hudobnej tvorbe a koncertoch. Jeho v súčasnosti posledný album je Somewhere (2013, ECM), ktorý nahral spoločne s Keithom Jarrettom a Gary Peacockom a album oslavuje tridsiate výročie ich spoločnej práce.
Zdroj, foto: jackdejohnette.com
-nat-
