Jazzman týždňa: Jean-Luc Ponty

Jazzman týždňa: Jean-Luc Ponty
Peter Baláž

Husle a jazz nie je slovné spojenie, s ktorým sa stretávame každodenne. Meno Jean-Luc Ponty však zarezonovalo v histórii moderného jazzu po celom svete. Vďaka svojmu novátorskému prístupu k hre a hľadaniu nových zvukov nástroja sa stal priekopníkom s množstvom obdivovateľov a nasledovníkov.

Jean-Luc Ponty sa narodil 29.septembra 1942 vo francúzskom mestečku Avranches. Hudbou bol obklopený už od útleho detstva – jeho otec učil husle a matka klavír. Malý Jean-Luc sa začína učiť na husle pod dohľadom svojho otca v piatich rokoch a v trinástich zanecháva školu, aby mohol viac cvičiť. V šestnástich je prijatý na konzervatórium v Paríži a už o dva roky absolvuje s najvyšším ohodnotením. Okamžite získava angažmá v symfonickom orchestri Concerts Lamoureux.

Zatiaľ čo sa v orchestri venuje klasickej hudbe, po miestnych večierkoch začína hrávať v jazzovej kapele na klarinet, čo ho naučil jeho otec. Je to prelomový moment v hudobnom smerovaní mladého Pontyho. Narastajúci záujem o jazzovú hudbu Milesa Davisa a Johna Coltrana vyúsťuje do výmeny klarinetu za tenor saxofón. Čoskoro však pociťuje vyjadriť svoj jazzový hlas cez hlavný nástroj – husle. Náročný dvojitý hudobný život, skúšky a koncerty s orchestrom a nočné hranie jazzu v parížskych kluboch, ho privádza na križovatku rozhodnutia. A vyhráva jazz.

Spočiatku mu husle pripadajú ako nevýhoda - v modernom jazzovom slovníku je uplatnený jeho nástroj veľmi striedmo. Stretáva sa so Stéphanom Grappellim, ktorý ho povzbudzuje v hraní. Ponty však nemá v úmysle nasledovať kroky huslovej legendy. Neoslovuje ho parížsky swing štyridsiatych rokov, ktorý mu pripadá nostalgický a sentimentálny. Ťahá ho to k vyzývavému zvuku amerického bebopu. Jean-Luc prichádza s vlastným štýlom hry bez vibráta a s bebopovým frázovaním ovplyvneným viac jazzovými dychármi ako huslistami.

Pontyho popularita rastie a vo svojich dvadsiatich dvoch rokoch vydáva debutovú platňu Jazz Long Playing. Nasleduje živá nahrávka Violin Summit, kde sa na jednom pódiu v švajčiarskom Baseli stretáva s huslovými legendami ako Stéphane Grappelli, Stuff Smith a Svend Asmussen.

Cesta za veľkú mláku na seba nenechala dlho čakať. V roku 1967 je Ponty pozvaný na Monterey Jazz Festival. Obrovský úspech mu prináša nahrávaciu zmluvu so značkou World Pacific. Nahrávky s Gerald Wilson Big Band a George Duke Trio upevňujú jeho rozmáhajúce sa postavenie v svete jazzových huslí.

V roku 1969 komponuje avantgardný rocker Frank Zappa hudbu pre Pontyho album King Kong a pozýva ho na turné so svojou kapelou Mothers of Invention. Ponty sa sťahuje z Paríža do Los Angeles. Stretáva Johna McLaughlina a stáva sa súčasťou jazz rockového tornáda Mahavishnu Orchestra a legendárnych albumov Apocalypse a Visions of the Emerald Beyond. Ďalšiu dekádu koncertuje Ponty po celom svete a nahráva dvanásť albumov, medzi nimi Enigmatic Ocean a Cosmic Messenger. Stáva sa priekopníkom objavovania zvukov elektrických huslí, ktoré mu dávajú možnosť hrávať s hlasnými kapelami. Na svojich päť a šesť strunových husliach využíva všemožné efekty a kúzli z nich niekedy až kozmické zvuky.

V roku 1984 nahráva revolučný videoklip skladby Individual Choice s použitím zrýchlených záberov. Spolu s Herbie Hancockom sa stáva jedným z prvých jazzových muzikantov, ktorý majú svoj videoklip.

 

 

V roku 1991 prichádza album Tchokola, kde Jean-Luc spája svoje elektrické husle s polyrytmami Západnej Afriky. Obklopuje sa africkými muzikantmi a čerpá novú inšpiráciu. V roku 1995 sa stáva súčasťou all-star tria spolu s gitaristom Al Di Meolom a basgitaristom Stanley Clarkom. Dôkazom ich medzinárodného úspechu je album The Rite of Strings. Smerom na východ sa Ponty začína obzerať v roku 2003. Na turné po Indii koncertuje s huslistom Subramaniam Lakshminarayana a domácimi muzikantmi. V ďalších rokoch vystupuje po celom svete, vychádza mu prvé DVD Jean-Luc Ponty in Concert (so záznamom koncertu vo Varšave v roku 1999) a nahráva album The Atacama Experience. V roku 2011 sa pripája k slávnemu návratu kapely Return to Forever, kde po boku Chicka Coreu, Stanley Clarka, Lenny Whitea a Frank Gambala koncertuje na celosvetovom úspešnom turné.

 

 

Vo veku sedemdesiat jedna rokov je Jean-Luc Ponty stále hudobne aktívny, koncertuje s renomovanými orchestrami, svojim jazzovým kvartetom, alebo so svojou dcérou, klaviristkou Clarou Ponty.

 

Zdroj: wikipedia.com, ponty.com, fiddlingaround.co.uk

Foto: Guillaume Laurent

Peter Baláž

 

 

Ďalšie články

Huslista Nigel Kennedy predstavuje svoj Recitál
Nigel Kennedy je vskutku podivuhodný jav na svetovej hudobnej scéne. Fenomenálny inštrumentalista,...
Zomrel storočný dánsky huslista: Svend Asmussen hrával s Ellingtonom aj Goodmanom
Swingový husľový virtuóz dánskeho pôvodu Svend Asmussen prežil neuveriteľných osem desaročí...
Iva Bittová s novým albumom už vo februári
Jedna z najvýraznejších postáv českej alternatívnej scény Iva Bittová už čoskoro predstaví...
JazzFestBrno hlási tucet náhradných termínov. V septembri ho otvorí Avishai Cohen
Pořadatelé festivalu JazzFestBrno zveřejnili téměř kompletní seznam náhradních termínů odložených...
Umenie nikdy nezomrie. Posolstvo Sonnyho Rollinsa pre túto dobu.
"Umenie nikdy nezomrie. Prežije tú kontroverznú politickú povrchnosť, ktorou všetko zakrývame."...
V Brne vznikol počas pandémie unikátny projekt Swinghouse. Už dva mesiace prináša päť dní v týždni streamované koncerty
Za všetkým stojí úzka skupina hudobníkov, kamarátov, a spolubývajúcich združená okolo...
One Day Jazz Festival A-Live tentokrát prepojí Slovensko s Francúzskom
Už zajtra, vo štvrtok 14. mája 2020, prinesie tradičné medzinárodné podujatie One Day Jazz Festival...