Jazzman týždňa: Joe Pass

Jazzman týždňa: Joe Pass
Patrik Gömöri

Ako vynikajúci hudobník a inovátor si vytvoril štýl, pri ktorom kombinoval walking bass spolu s akordickou hrou melódie. Zapísal sa do dejín jazzovej gitary a bol považovaný za jedného z najvýznamnejších jazzmanov v 20. storočí. Americký gitarista sicílskeho pôvodu Joe Pass. 

Vlastným menom Joseph Anthony Jacobi Passalaqua sa narodil 13. januára 1929 v meste New Brunswick v štáte New Jersey. Narodil sa do rodiny, kde hudba nezohrávala dôležitú úlohu. Napriek tomu ako mladý chlapec počúval gitaristov Django Reinhardta a Charlie Christiana. Začal hrať na gitare a cvičil niekoľko hodín denne. V roku 1948 získal svoj prvý angažmán v kapele The Ray McKinley Band. Začína viac cestovať a zakotví v New Yorku, kde sa objavuje na jam sessions na 52. ulici. Na tomto legendárnom jazzovom mieste stretáva množstvo významných hudobníkov ako Dizzy Gillepsie, Charlie Parker, Art Tatum alebo Coleman Hawkins.

V jeho živote nastal vážny zlom, stal sa závislým od heroínu a polovicu 50. rokov strávil za mrežami vo väzení v Texase. V roku 1960 sa rozhodne nastúpiť do rehabilitačného programu v Synanon Center, kde mu pomáhajú prekonať závislosť od drog. Po dvoch rokoch plný nového životného elánu začína opäť hrať na nahrávať. Napriek svojmu niekoľko ročnému hudobnému výpadku sa veľmi rýchlo dostáva na povedomie a získal povesť vynikajúceho a veľmi žiadaného štúdiového hudobníka. V rokoch 1965-67 hral s Georgeom Shearingom a neskôr sprevádzal napríklad Franka Sinatru, Sarah Vaughan, Carmen McRae alebo Joe Williamsa. Na svoj prvý sólový album si musel počkať až do 70. rokov. V roku 1973 vydáva svoj debut s názvom "Virtuoso" a stál pri zrode značky Pablo Records. Album "The Trio" v spolupráci s Oscarom Petersonom a Niels-Henning Ørsted Pedersenom získal cenu Grammy a rovnaké ocenenie získal Joe Pass aj pri albume "Fitzgerald and Pass Again".

V tom čase nahrával aj s hudobníkmi ako Milton Jacskon, Benny Carter, Count Basie, Duke Ellington a ďalší. Svojou virtuozitou si zaslúžil prezývku Paganini gitary. V 80. rokoch vydával a nahrával jeden album za druhým, Checkmate (1981), George, Ira & Joe (1981), Eximious (1982), Live at Long Beach City College (1984), University of Akron Concert (1985), Whitestone (1985), Easy Living (1986), Sound Project (1987), One for My Baby (1988), Summer Nights (1989) a ďalšie. Jeho hudobnú kariéru vo veku 65 rokov ukončila rakovina, zomrel v Los Angeles 23. mája 1994. 

Autor: Patrik Gömöri
Zdroj: www.allmusic.com, www.allaboutjazz.com
Foto: www.exchange.prg.org

 

 

 

 

Ďalšie články

Branford Marsalis a Blue Note jednoducho patria k sebe
Heslo The Finest In Jazz Since 1939 je určite známe všetkým jazzovým priaznivcov, uznávajúcim...
Meno Oscara Petersona má odteraz ešte väčší cveng
Za veľkou mlákou si dokážu ceniť a vážiť významných jazzových rodákov. O všeobecnej úcte, akú...
Balkán zanecháva stopy aj v našich končinách
V predvianočných týždňoch sme viackrát upozorňovali na množstvo zaujímavých nahrávok, ktorými nás...
Goodbye jazz made in 2024
Prvý týždeň nového roka 2025 máme úspešne za sebou a neostáva ako zrekapitulovať domáce jazzové...