Jazzman týždňa: Nicholas Payton

Jazzman týždňa: Nicholas Payton
Patrik Gömöri

Patrí do silnej generácie hudobníkov z New Orleans snažiacich sa o obnovenie jazzovej slávy tohto mesta. Okrem toho, že je vynikajúcim hudobníkom a skladateľom je aj veľmi plodný aj ako spisovateľ ostro kritizujúci kultúru ale hlavne sociálne problémy a život v Amerike. Trubkár Nicholas Payton.       


 

Narodil sa 26. septembra 1973 v New Orleans. Obaja jeho rodičia sa profesionálne zaoberajú hudbou, čo prirodzene vyústilo aj v jeho záujem o umenie. Je synom kontrabasistu Walter Paytona, pôsobiaceho v tradičných neworleanskych skupinách. Prvýkrát si zahral na trúbku už keď mal štyri roky a v deviatich už hral v Young Tuxedo Brass Band po boku svojho otca. Ako desaťročný začal rozbiehať svoju kariéru ako člen All-Star Brass James Andrewsa. Vďaka svojej matke, opernej speváčke získal základy hry na klavíri ale rovnako aj záujem o klasickú hudbu. Začal študovať na New Orleans Center for Creative Arts, kde vynikal ako mimoriadne nadaný študent a počas štúdia sa zoznámil s Wyntonom Marsalisom, ktorý ho v jeho ďalšej kariére výrazne ovplyvnil. Odvtedy sa príležitostne stretávali a Payton sa dostal k prvému významnému angažmánu v skupine bubeníka Elvin Jonesa. Do skupiny nastúpil v roku 1992 a čoskoro sa stal jej umeleckým šéfom. Vďaka Wynton Marsalisovi sa Nicholas Payton začal často objavovať v New Yorku, kde účinkoval v rámci programov Lincolnovho centra, tematických koncertoch venovaných napríklad Louis Amstrongovi. Onedlho sa stal členom prestížnej formácie George Weinona, vďaka ktorej účinkoval na mnohých významných festivaloch. Záujem o vedenie vlastného hudobného projektu, kvinteta v Paytonovi vznikol už počas pôsobenia v kapele Elvin Jonesa. Pre vydavateľstvo Verve nahral a vydal v roku 1994 prvý album pod svojím menom, From This Moment s významnými svetovými hudobníkmi, Mulgrew Miller – klavír, Mark Whitfield – gitara, Reginald Veal – kontrabas, Monte Croft – vibrafón a Lewis Nash – bicie nástroje. Na albume sa nachádzajú autorské skladby Nicholas Paytona ale aj tradičné evergreeny a jazzové štandardy. Od roku 1995 však začal nahrávať už len výlučne so svojím zoskupením v obsadení Antohny Wonsey – klavír, Tim Warfiled – tenorsaxofón a Adonis Rose – bicie nástroje. Počas nasledujúcich rokov nastala zmena na poste kontrabasistu, pôvodného Reuben Rogersa nahradil v roku 1999 Sean Conly. V roku 1995 vydal Payton prvý album Gumbo Noveau s novým kvintetom, kde sa snažil o syntézu pôvodného neworleanskeho jazzu s modernými prostriedkami a výrazom. Ďalšou zaujímavou lahôdkou je jeho ďalší album. Trúbkový dialóg Paytona s jeho kvintetom a hosťujúcim 92-ročným trubkárom Doc Cheathamom je unikátom albumu Doc and Nick vydanom v roku 1997. Trubkár Doc Cheathamon zomrel len niekoľko týždňov po nahrávaní, , album získal cenu Grammy v kategórii najlepšia inštrumentálna jazzová nahrávka. V rovnakom roku nahral album, ktorý ho vyniesol na vrchol jazzu. Album Payton’s Place  bol podporený aj hviezdnymi hosťami Wyntonom Marsalisom, Roy HargrovomJosuha Redmanom.         

Ešte pred koncom milénia vydal Payton album Nick@Night (1999), ktorý bol odklonom od jazzovej tradície a posunom k čisto autorskej tvorbe v nových a rozdielnych typoch hudby. V rámci storočnice Louia Amstronga nahral Payton v roku 2001 prvý album s bigbandom a spevákmi Dr. JohnomDianee Reeves. Po dlhoročnej spolupráci s vydavateľstvom Verve sa v roku 2003 objavil Paytonov nový album Sonic Trance pod novou hlavičkou Warner Bros. Records. Objavil sa a spolupracoval aj na albumoch rôznych umelcov, napríklad s Ray Brownom, Daniel Lanoisom, Herbie Hancockom, Clark Terrym, Roy Haynesom a s ďalšími.


 

V roku 2004 sa stál pri vzniku ansámblu SFJAZZ Collective, kde pôsobil ako hráč ďalšie dva roky. V rámci 70-teho výročia Blue Note Records sa v roku 2008 pripojil k septetu The Blue Note 7. Pod svojím menom vydal niekoľko ďalších albumov, Bitches (2011), Sketches of Spain (2013), ktorý nahrával s Basel Symphony Orchestra vo Švajčiarsku. Dva roky prednášal na Univerzite v Tulane a zaradil sa k aktivistom za ľudské práva. Naďalej nahrával sólové albumy a vydal štvoricu albumov pod svojím vydavateľstom Paytone Records. Zatiaľ posledným je album Afro-Caribbean Mixtape, ktorý vyšiel v roku 2017.

autor: Patrik Gömöri
zdroj: www.allaboutjazz.com
foto: www.cdn.lifeandtimes.com

 

 

Ďalšie články

Nový album eklektického slepého gitaristu: Raul Midón je „Slepý Frajer“
Známy svojou dokonalou imitáciou jazzovej sólo trúbky i technikou hry na akustickej gitare akoby...
Nový album zakladateľa hnutia Black American Music: Nicholas Payton vydáva Textures
Pózuje ako Ježiš s dvomi prstami smerujúcimi nahor, odmieta slovo "jazz" a nazýva sa spasiteľom...
V Bratislave bude učiť hviezda z Broadwaya: Spevácky workshop zakončí koncert na Hlavnom námestí
Už o necelý mesiac 10. a 11. augusta 2019 sa v Pistoriho paláci v Bratislave uskutoční 2-dňový...
Saxofonista Nikola Bankov vydáva svoj debut: Pozval si naň svetového hosťa a zahraničnú zostavu
Mladý len 20-ročný saxofonista Nikola Bankov pred nedávnom nahral svoj debutový album a posiela...
Záverečný koncert ODJF 2019: Kenny Garrett – geniálny umelec a zabávač v jednej osobe
V utorok 2. júla sa v krásnych priestoroch divadla Pavla Országha Hviezdoslava v ...
Mikulášsky Jazzový Festival: 15. ročník sa začína už o dva týždne, prinesie bohatý program
Vrchol jazzovej sezóny na Liptove sa začne už o dva týždne. Obľúbený Mikulášsky Jazzový Festival sa...