Jazzman týždňa: Paquito D’Rivera

Jazzman týždňa: Paquito D’Rivera

 

Paquito D’Rivera je saxofonista, klarinetista a skladateľ pôvodom z Kuby, no od osemdesiatych rokov žije v Spojených štátoch. Známy je hlavne ako latin jazzový hudobník, hoci je veľmi mnohostranný a venuje sa viacerým žánrom. V jeho kompozíciách sa spájajú afrokubánske rytmy a melódie, vplyvy z krajín, ktoré navštívil a vzdelanie v klasickej hudbe. Je držiteľom niekoľkých cien Grammy aj Latin Grammy Awards.
 
Paquito D’Rivera sa narodil 4. júna 1948 v Havane na Kube a tam aj vyrastal. Jeho otec Tito Rivera bol na Kube známy saxofonista a dirigent klasickej hudby. Keď mal Paquito D’Rivera päť rokov, jeho otec mu začal dávať hodiny hudby. D’Rivera bol veľmi talentovaný, nastúpil na Havanské hudobné konzervatórium. Už ako desaťročný hral s Národným divadelným orchestrom na Kube a v sedemnástich bol sólistom v Kubánskom národnom symfonickom orchestri. 
 
Na Kube sa však potýkal s mnohými obmedzeniami, ktoré vyplývali z tamojšieho režimu. V rozhovore pre ReasonTV povedal, že kubánska komunistická vláda označovala jazz a rock’n’roll za „imperialistickú“ hudbu. Tieto žánre boli dokonca v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch zakázané. Tiež poznamenal, že jeho stretnutie s Che Guevarom len podnietilo jeho želanie opustiť Kubu, keď to bude možné. Tak sa aj stalo. V roku 1981 bol Paquito D’Rivera na turné v Španielsku, kde natrafil na azylový dom pri americkej ambasáde. Vtedy sa rozhodol opustiť rodnú krajinu s tým, že sľúbil, že urobí všetko pre to, aby odtiaľ dostal aj svoju rodinu, ženu a dieťa. V Spojených štátoch bol vítaný a dostalo sa jemu aj jeho rodine veľa podpory.
 
Ako jazzový hudobník si čoskoro získal rešpekt a čoskoro začal hrať v najprestížnejších kluboch a koncertných sieňach v New Yorku. Jeho prvé sólové albumy Paquito Blowin’ (1981, Columbia) a Mariel (1982, Columbia) dostali veľa pozitívnej kritiky a aj neskôr sa dostávali jeho skladby na vrchné priečky jazzových hitparád. Založil si vlastnú kapelu Paquito D’Rivera Quintet, ktorého členmi sú peruánsky kontrabasista Oscar Stagnaro, argentínsky trúbkar Diego Urcola a dvaja Američania, bubeník Mark Walker a klavírista Alex Brown. V roku 2001 dostali ako kapela cenu Latin Grammy za najlepší latin jazzový album Live (2001, Blue Note). 
 
Paquito D’Rivera dostal dohromady jedenásť Grammy a je prvým hudobníkom, ktorému sa podarilo získať Grammy v latino aj tradičných kategóriách. Spomeňme napríklad cenu NEA Jazz Masters Award (2005), Národnú medailu umenia (2005), Cenu žijúcej jazzovej legendy od Kennedy Centra (2007), Frankfurter Musikpreis (2008), cenu klasickej hudby školy Spelman College (2010). Jazzová žurnalistická asociácia ho v rokoch 2004 a 2006 vyhlásila za klarinetistu roka. Okrem toho dostal čestné doktoráty honoris causa od Univerzity v Pennsylvanii a od prestížnej bostonskej školy Berklee School of Music. 
 
 
Paquito D’Rivera sa však nevenuje len latin jazzu, ale aj tradičnému jazzu a samozrejme klasickej hudbe, s ktorou vyrastal. Vďaka tomu spolupracoval s hudobníkmi a hudobnými súbormi rôznych žánrov. Hral s Ying Quartet, sláčikovým kvartetom Turtle Island, či s klavíristom Alonom Yavnaiom. Ďalej spolupracoval s Národným symfonickým orchestrom (USA) a s filharmonickými orchestrami Londýna, Varšavy, Floridy, Puerto Rica, Costa Ricy, Bronxu a s ďalšími. 
 
D’Rivera je v hudobnej sfére skutočne aktívny. Bol porotcom na 5. a 8. ročníku udeľovania cien Independent Music Awards. Pôsobil ako tzv. „umelec v rezidencii“ v Centre koncertných umení v New Jersey. V rokoch 2007 až 2008 bol „skladateľom v rezidencii“ v Caramoorskom centre hudby a umenia, kde napísal koncert pre kontrabas a klarinet (resp. saxofón) s názvom „Konverzácie s Cachaom“. Koncert tak venoval kubánskemu kontrabasistovi Israel Cachao Lopezovi. Komponoval pre rôzne telesá, napríklad pre americký Národný symfonický orchester, spomínané kvartetá Ying a Turtle Island, či pre festivaly. Prestížny hudobný dom Boosey and Hawkes je exkluzívnym vydavateľom jeho kompozícií.
 
Paquito D’Rivera je tiež autorom dvoch kníh. Napísal My Sax Life (Northwestern University Press) a román Oh, La Habana (MTeditores, Barcelona). V súčasnosti hrá so svojím kvintetom a pôsobí ako umelecký riaditeľ Medzinárodného jazzového festivalu v uruguayskom meste Punta Del Este, Jazzového festivalu vo Washingtone, D.C. a festivalu Jazz Patagonia v Chile. 
 
Foto: paquitodrivera.com
-nat-

 

 

Ďalšie články

Zomrel saxofonista Lubomír Tamaškovič
Jas, to znamená pôvodné, silné svetlo. Možno, že raz či dvakrát sa mi tak podarilo zahrať, ešte na...
Top 5: Jazzový saxofón swingu a bebopu
V dejinách akejkoľvek oblasti vždy existuje niekoľko osobností, niekoľko udalostí, niekoľko...
6 zaujímavých faktov o jazze, ktoré ste (možno) nevedeli
Jazz je dnes nesmierne širokým pojmom, pod ktorým si môžeme predstaviť rozmanitú hudbu. Nebolo tomu...
Recenzia CD: Ľuboš Šrámek/Nikolaj Nikitin - Altar
Zainteresovanému poslucháčovi domácej jazzovej scény mená Nikolaj Nikitin a Ľuboš Šrámek netreba...
Česko-slovenský projekt Zorba Že Ja Buddha prichádza s novinkou. Album Organ Chaos prináša divoký let a terapiu zároveň
Azda u každého interpreta na svete by sa vrámci jeho osobného pestrého zoznamu motivácií tvoriť...
Alan a Štefan Bartušovci vydávajú akustický jazzový album. Vzácne spojenie hudby otca a syna prináša majstrovský umelecký zážitok
Otec a syn. Obaja majstri svojho nástroja. Jeden je popredný kontrabasista medzinárodného...
Golden Age Festival 2021 už siedmy rok oživuje raný jazz & swing na Slovensku
Sála veľkého koncertného štúdia v Slovenskom rozhlase sa v sobotu večer 18. septembra 2021...
Erik Truffaz Quartet: po rokoch opäť v Bratislave aj so špeciálnym hosťom
Zamatový zvuk trúbky Erika Truffaza opäť očaril publikum v bratislavskom Ateliéri Babylon. Minulý...