Skladateľ, multiinštrumentalista, filozof, učiteľ, výskumník, spisovateľ...áno toto všetko stihol za vyše sedemdesiat ročnú hudobnú kariéru americký saxofonista Yusef Lateef. A tento týždeň oslavuje neuveriteľných deväťdesiat tri!
Yusef Lateef sa narodil ako William Emanuel Huddleston 9.októbra 1920 v americkej Chattanooge. Keď má päť rokov, sťahuje sa do Michiganu, kde si jeho otec mení priezvisko na Evans. Čo bolo dôvodom zmeny ostáva dodnes Lateefovi záhadou. Až do roku 1950 však používa saxofonista meno Bill Evans, potom si ho mení na Yusef Lateef. Predíde tak k záplave Billov Evansov na americkej jazzovej scéne. Jeho dôvody sú však iné. Ale nepredbiehajme.
V roku 1932 sa ocitá dvanásťročný Yusef (vlastne Bill) po rozvode svojich rodičov v Detroide. Každú sobotu sedáva v prvom rade miestneho divadla a počúva malé kapely. Po prvý krát sa v ňom začína prebúdzať túžba byť muzikantom. Chcel by hrať na trúbku, ale otec mu to nedovolí. Vystrašili ho zjazvené pery miestneho trubkára. Druhý pokus je saxofón. Úspešný. Pod dohodou, že si zaplatí polovicu nástroja. Mladý Bill predáva noviny a za šesť dlhých rokov našetrí 40$. V roku 1938 vstupujú s otcom do detroidských hudobnín a domov odnášajú altsaxofón Martin za 80$.
Prvé platené hranie prichádza v roku 1940, v klube Ace High. Nasledujú hrania v kapele Amos Woodwarda, doprevádza speváka Wynonie Harrisa. A počúva nahrávky Coleman Hawkinsa Body and Soul a Duke Ellingtona Just A Sittin’ and A Rockin‘.
Po strednej škole sa Bill žení a má dvoch synov. Vedomosti z detroidského konzervatória si dopĺňa vysedávaním pred bytom saxofonistu Wardell Graya. Počúva jeho cvičenie a spolu s Lucky Thompsonom sa prelúskavajú dnes už legendárnou učebnicou Universal Method for Saxophone od Paul DeVille z roku 1908.
V 40.rokoch hráva ešte vtedy pod menom Bill Evans po kluboch so swingovými kapelami. V roku 1948 prichádza k Dizzy Gillespiemu namiesto Jamesa Moodyho. Hráva tu po boku muzikantov J. J. Johnson, Al McKibbon, Milt Jackson, Ray Brown, Kenny Clarke, Chano Pozo a Johnny Hartman. Ešte pred odchodom v roku 1949 nahráva v štúdiu skladby St. Louis Blues a Dizzier and Dizzier.
Rok 1948 prináša aj zmenu duchovných ciest dvadsaťosem ročného saxofonistu. Už dva roky sa zaujíma o islam, vďaka podnetu trubkára Talib Dawuda, ktorý ho zasvetil do muslimského hnutia Ahmadiyya. Bill Evans prijíma meno Yusef Abdul Lateef. Začína hrávať v kapele bubeníka Art Blakey, ktorý tiež konvertuje na islam a berie meno Abdullah Ibn Buhaina.
Yousef hráva v kapele gitaristu Kenny Burrella, ktorý ho nabáda na flautu. Začína ju študovať spolu s hudobnou teóriou na Larry Teal’s School of Music. V roku 1955 dostáva ponuku ako líder na hranie v klube Klein’s Show Bar. Šesť nocí v týždni tam hráva päť rokov. V jeho kapele sú muzikanti Curtis Fuller - trombón, Hugh Lawson - klavír, Ernie Farrow - kontrabas a Louis Hayes – bicie nástroje. Pre Savoy Records nahrávaju v roku 1957 debutový album Jazz Mood.
Kvôli väčšej zvukomalebnosti si Lateef začína vyrábať vlastné flauty a začína hrať na hoboj a fagot. Albumy tohto obdobia sú Jazz For The Thinker, The Sounds of Yusef, alebo Eastern Sounds. V roku 1960 sa sťahuje do New Yorku a pripája sa ku kapele kontrabasistu Charles Mingusa. O rok neskôr už hrá v kapele nigérskeho perkusionistu Babatunde Olatunji, nahrávajú album Drums of Passion. V roku 1962 odmieta ponuky od Theloniousa Monka aj Count Basieho a pripája sa ku kapele Cannonball Adderleyho. Je z toho album Nippon Soul.
V roku 1969 promuje Lateef na Manhattan School of Music v obore hudobná výchova. Začína tu učiť a predstavuje po prvý krát svoj koncept autophysiopsychic music, čiže hudby, ktorá vychádza z fyzického, duševného a duchovného ja. V roku 1975 ukončuje doktorát na Massachusetts University dizertačnou prácou s témou „Prehľad Západného a Islamského vzdelávania“. V rokoch 1976-77 je na turné a navštevuje krajiny ako Anglicko, Dánsko, Nórsko, Pakistan, India, Ghan, Egypt a Tunis.
V roku 1981 publikuje Lateef knihu The Repository of Scales and Melodic Patterns, ktorá na 282 stranách obsahuje nespočetné množstvo stupníc, lickov, schém a nápadov. O rok neskôr prijíma ponuku ako vedúci výskumný pracovník v Centre pre nigérijské kultúrne štúdia na Ahmad Bello University v Nigérii. Robí tu výskum hudobného nástroja, flauty Sarewa, v rokoch 1981-84.
V roku 1987 nahráva pre Atlantic Records platňu Little Symphony, kde sám hrá na všetkých nástrojoch. Album získava Grammy v kategórii Best New Age Performance. V tom istom roku začína učiť na hudobnej fakulte University of Massachusetts, spolu s bubeníkom Max Roachom. Až do odchodu na dôchodok v roku 2002 učí na školách Smith College, Amherst College a Hampshire College.
V roku 1992 zakladá Lateef vydavateľstvo YAL Records a vydáva albumy ako Tenors Of Yusef Lateef And Archie Shepp, Tenors of Yusef Lateef and Ricky Ford, Yusef Lateef Plays Ballads a Yusef Lateef At the Bottom Line. Cez svoje knižné vydavateľstvo Fana Music vydáva množstvo hudobných publikácii ako Yusef Lateef’s Flute Book of the Blues, alebo 123 Duets for Treble Clef Instruments.
Yusef Lateef sa aj vo svojich deväťdesiatich troch rokoch stále venuje hudbe, píše eseje a maľuje. Ako vraví Sonny Rollins: „Yusef Lateef je majákom inšpirácie hudobného sveta už mnoho rokov. Oddaný moslim je obľúbený kresťanmi, židmi, budhistami, hinduistami a ľudmi každého druhu na celom svete. Mal a má obrovský duchovný vplyv na nás všetkých a vždy tvoril skvelú hudbu“
Zdroj: wikipedia.com, yuseflateef.com, jazz.com
Foto: Tom Beetz
Peter Baláž
