Jazzman týždňa: Till Brönner

Jazzman týždňa: Till Brönner
Patrik Gömöri

Stal sa jedným z najúspešnejších jazzových hudobníkov v histórii Nemecka. Hoci sa v širokých hudobníckych kruhoch považuje  za virtuóza, svoj výnimočný cit pre tón a jeho melodická invencia s občasným spevom ho privádza k porovnaniam a získal aj povesť „Nemeckého Chet Bakera“. Trubkár, skladateľ a producent Till Brönner.

Narodil sa 6. Mája 1971 v Nemeckom meste Viersen. Pochádza z muzikantskej rodiny, klasické vzdelanie získal na Jezuitskej internátnej škole Aloisiuskolleg v Bonne. Počas štúdia na strednej škole bol rok na výmennom pobyte v Spojených štátoch. Štúdium jazzovej trúbky absolvoval na Akadémii v Kolíne pod vedením Jiggs WhighamaJon Eardleyho. Po troch semestroch na akadémii, vo veku len 20 rokov zaujal a presvedčil na konkurze umeleckého vedúceho „Rias-Bid Bandu v Berlíne. Len o dva roky nato sa posunul o poriadny kus cesty vyššie. Nahral svoj debutový album Generations of Jazz (1994), na ktorom s ním spolupracovali Gregoire Peterson na alt a barytón saxofóne, Frank Chastenier na klavíri a rytmické legendy, kontrabasista Ray Brown a bubeník Jeff Hamilton. V roku 1996 vydal album German Songs, kde zaranžoval starú filmovú hudbu z Nemecka pre jazzový kvartet a klasický orchester. V priebehu svojej kariéry mal možnosť spolupracovať s množstvom zaujímavých hudobníkov nielen z oblasti jazzu. Jeho talent mu umožnil hrať a participovať na nahrávkach s Dave Brubeckom, Herbie Hancockom, Michael Breckerom, Al Di Meolom, ale aj so speváčkami, Chaka Khan alebo Natalie Cole.

Pri tvorbe svojich ďalších albumov ako napríklad Oceania (2006), alebo Rio (2008) si na spoluprácu prizval širokú plejádu speváčok a spevákov ako napríklad Annie Lennox, Carla Bruni, Madeleine Peyroux, Melody Gardot, Aimee Mann, Sergio Mendes, Kurt Elling, Milton Nascimento a Luciana Souza.
 

V roku 2008 produkoval album The Jazz album bass-barytón speváka Thomas Quasthoffa, za ktorý získal nomináciu na ocenenie Grammy v kategóri „Najlepší klasický crossover album“. V rámci výročia „50 rokov bossa novy“ vydal album Rio za ktorý bol nominovaný v roku 2009 na cenu Grammy v kategórii „Najlepšie jazzové inštrumentálne sólo“  v skladbe „The Standard“ pôvodne legendárnej vokálnej kapely Take 6. Objavil sa aj ako porotca nemeckého vydania X factor (2010) a v rovnakom roku vydal album At the End of the Day, za ktorý získal ocenenie Echo Award.
 

Štýl hry a prístup Till Bronnera je ovplyvnený predovšetkým be-bopom a fusion, ale rád sa pohybuje aj v modernej populárnej hudbe a rád aranžuje filmové soundtracky starých nemeckých filmov. Jeho Hra na trúbku je inšpirovaná predovšetkým umelcami ako Freddie Hubbard, Dizzy Gillespie a Chet Baker. Jeho najvplyvnejším učiteľom bol profesor hry na trúbke Malte Burba.

V roku 2012 sa vrátil do nahrávacieho štúdia vzdať hold legendárnému producentovi Creed Taylorovi. Album "Till Brönner" je ohromujúcou poctou Tillovej dlhoročnej inšpirácie a bol oslavovaný a uznaný medzi širokou jazzovou komunitou.


 

O dva roky nato si prizval na spoluprácu na novom albume Arturo Sandovala, Gregory Portera, Lizzy Loeba a Joy Denalana. Výsledkom ich tvorivej práce bol album „The Movie Album“. Ako už samotný názov napovedá, ústrednou témou albumu sú filmové melódie. Tentokrát však pri práci použil motívy z hollywoodských filmov, klasické a moderné televízne motívy. Väčšina skladieb sa nahrávala pod producentským dozorom gitaristu Chuck LoebaHollywood East West Studios. Zaujímavými počinmi albumu sú napríklad moderne zaranžovaná skladba „Stand By Me“ v podaní speváka Gregory Portera, Cinema Paradiso Enio Morricconeho v podaní jazzového kvintetu a symfonického orchestra, alebo walčík Témy Lásky z Krstného Otca.               

V apríli 2015 bol Till pozvaný na Medzinárodné jazzové dni v Paríži, inicializované Organizáciou Spojených národov a mal možnosť hrať s Herbie Hancockom na „Unesco world stage“ spolu s medzinárodnou jazzovou špičkou, Wayne Shorterom, Dee Dee Bridgewaterom, Marcus Millerom, Lee Ritenourom, Femi Kutim, Dianne Reeves a mnohými  ďalšími. Minulý rok mu vyšiel zatiaľ posledný album The Good Life obsahujúci prevažne jazzové štandardy so silným návratom ku jeho hudobným koreňom. 

autor: Patrik Gömöri
foto: http://media.wsimag.com/
zdroj:  www.tillbroenner.com 
www.allmusic.com

 

 

 

Ďalšie články

When David met Nils Petter
Na Slovensku sme si už akoby zvykli, že úspech sa neodpúšťa. Ani prajnosť a žičlivosť nepatria k...
Soundtrack k môjmu životu – Thelonious Monk with John Coltrane: The Complete 1957 Riverside Recordings
Niekedy stačí k šťastiu skutočne málo: napríklad komplet štúdiových stretnutí dvoch absolútnych...
Jazz zamrznutý v obraze
Dôkazom, že na jazz možno nahliadať rozličnými spôsobmi, je napríklad aj súťaž Jazz World Photo,...
Beyond Piano – Pavel Morochovič
Pokiaľ by som chcel pretlmočiť titul tohto článku, zrejme by som sa musel uchýliť k obraznému...