Jazzoví hudobníci sú často zahalení rúškom tajomstva. Nevieme akí sú, čomu sa venujú a čo pre nich naozaj znamená jazz. Na našom portáli však chceme toto tajomstvo odhaliť. Pripravili sme pre vás seriál rozhovorov s názvom Jazzová dvanástka, v ktorom položíme 12 rovnakých otázok slovenským a českým jazzovým hudobníkom. Dnes s klaviristom, skladateľom a členom formácie AMC Trio Petrom Adamkovičom.
Tónika
1. Čo je jazz?
Jazz je pre mňa veľmi široký pojem a jeho hranice sú krehké. Pod pojem jazz už dnes spadá tak obrovské množstvo žánrov, že snáď ich jediným spojivom je improvizácia. A to je v hudbe vlastne synonymum slobody a voľnosti.
2. Ste otvorený experimentom spájania jazzu s inými hudobnými žánrami?
Jednoznačne. Ja osobne si bez takýchto prepojení už ani neviem ten jazz predstaviť.
3. Hovorí sa, že nájsť ten správny nástroj je pre hudobníka prelomová záležitosť. Našli ste ten svoj? Uprednostňujete starší - už hraný, alebo skôr nový nástroj?
Mám rád nástroj, na ktorý hrám, ale viem si rovnako predstaviť, že by to bol aj iný nástroj. Klavír mi vybrali rodičia a ja som tomu veľmi rád. Uprednostňujem akustický klavír pred akýmikoľvek elektrickými náhradami.
4. Čo vám beží hlavou počas vášho sóla na pódiu?
Vtedy iba hudba a zodpovednosť za môj hudobný vklad v danom okamihu.
Subdominanta
5. Ako by ste charakterizovali sám seba v troch vetách?
Som viac pokojný a romantický vo svojom prejave. Horšie je, že niekedy aj náladový. A som večný trémista. Už roky s tým bojujem, no vždy sa to vracia.
6. Podporuje Vás Vaša partnerka/manželka v jazzovom umení? Chodieva na koncerty?
Manželka by ma niekedy určite radšej videla ako niekoho úplne iného. Ale páči sa jej hudba akú hráme a vždy príde na tie najvýznamnejšie koncerty, ktoré ju väčšinou presvedčia o tom, že nič iné robiť nemôžem.
Tónika
7. Zvládnutie nástroja a obrátený životný biorytmus vyžaduje do istej miery aj dobrú fyzickú kondíciu. Venujete sa zvlášť aj tejto stránke?
Samozrejme. My všetci v AMC Triu sme vášniví cyklisti (aj cyklickí vášnivci). Máme špičkové závodné cestné bicykle a ročne na nich urobíme aj 8000 km.
8. Čo podľa vás chýba slovenskému jazzu?
Často mu chýba vlastná tvár a schopnosť vydať sa aj inou cestou, ako iba napodobňovať americké vzory.
Dominanta
9. Poznám vtip: Viete aký je rozdiel medzi XXL pizzou a jazzovým hudobníkom?
Pizza dokáže nasýtiť štvorčlennú rodinu.
Aká je v tomto smere praktická stránka jazzmanovho života?
Nie je to až také zlé. My našťastie mávame viac koncertov v zahraničí ako doma a tak si dokážem hudbou celkom slušne zarábať. Dokonca som učenie v hudobnej škole obmedzil už iba na dva dni v týždni.
Subdominanta
10. Vediete alebo chcete viesť svoje deti vedome k hudbe?
Dcéra už študuje klavír a je v tom dosť šikovná aj keď veľmi lenivá cvičiť. Ale bolo by mi ľúto jej muzikality, keby na ten klavír nehrala. Okrem toho začala študovať aj spev.
Tónika
11. Využívate internet na propágaciu svojich hudobných aktivít?
Samozrejme, že áno. Máme webovú stránku aj facebook. Využívame youtube a všetko možné, čo sa len dá. Myslím si, že bez toho už dnes nemôže existovať žiadny profesionálny muzikant.
12. Ako by ste vysvetlili laikovi, čo je krásne na hudobnom žánri zvanom jazz?
Sám neviem ako to robím, ale presvedčil som už mnohých laikov, že to môže byť super muzika. Najviac asi živými koncertmi. A tiež tou obrovskou rozmanitosťou a bohatstvom, ktoré nám táto hudba ponúka.
Ďakujem za rozhovor.
Jarmila Žuffová
