Dnes s alt saxofonistom, kmeňovým hráčom formácie Gustav Brom big band, zakladateľom projektu Radovan Tariška Sextet Radovanom Tariškom.
Tónika
1. Čo je jazz?
Jazz je typický príklad toho, ako môže fungovať multikulturalizmus v hudbe. Je spojením africkej hudby a rytmov, černoského blues a európskej klasickej hudby. V dnešnej dobe je už ovplyvnený takmer každou krajinou "na ktorú narazí"… :O)
2. Ste otvorený experimentom spájania jazzu s inými hudobnými žánrami?
Samozrejme, veď je to prirodzenou súčasťou tejto hudby ako som sa už vyjadril v predchádzajúcej otázke. V súčasnej dobe realizujem svoj nový projekt "Folklore to jazz". Bol to môj sen už od mojich 16-17 rokov. Spolu s kolegami už máme za sebou niekoľko koncertov, turné sme zakončili jazzovým festivalom v Srbsku. Na budúci rok máme v pláne predstaviť našu hudbu napr. vo švédskom Pori Jazz Festivale, Amsterdame, Stockholme atď. Veľmi sa už na to teším. Plánujem vydať aj CD s týmto projektom v priebehu budúceho roka, ale nechcem predbiehať, nechajte sa prekvapiť.
3. Hovorí sa, že nájsť ten správny nástroj je pre hudobníka prelomová záležitosť. Našli ste ten svoj? Uprednostňujete starší - už hraný, alebo skôr nový nástroj?
Áno, našiel. Len nedávno v Amsterdame, keď som skúšal nový program s projektom "Jazz Plays Europe – Jazz Laboratory". Navštívil som tam vyhláseného opravára, ktorý robí skvelé generálky saxofónov. Volá sa Friso Heidinga a jeho obchod Amsterdam Winds je známy medzi mnohými uznávanými jazzovými hudobníkmi. Chodia k nemu napr Ravi Coltrane, Joe Lovano, či James Carter, keď sú v Európe. Dal mi vyskúšať jeho vlastnoručne vyrobený nástroj, ktorý ma úplne očaril! Na podobnom som nikdy nehral. S Frisom sme si doslova padli do oka, v súčasnej dobe už pracuje na tom mojom. Vyrába mi ho doslova na mieru, tak ako ho vyrobil napr. aj pre Candy Dulfer.
4. Čo vám beží hlavou počas vášho sóla na pódiu?
Samá hudba. Aj v hlave aj v srdci...
Subdominanta
5. Ako by ste charakterizovali sám seba v troch vetách?
Myslím, že som cholericko/sangvinický typ. Cieľavedomý so zmyslom pre humor. Nemám rád klebety, lenivých a hlavne hlúpych ľudí.
6. Podporuje Vás Vaša partnerka/manželka v jazzovom umení? Chodieva na koncerty?
Samozrejme. Veď práve kvôli hudbe, ktorú robím sme sa zoznámili. S koncertami je to biednejšie, aspoň zatiaľ. Môj Oskar má zatiaľ iba tri roky, no keď trošku vyrastie, určite budú. Zdá sa, že hudba ho zaujíma. Hlavne saxofón. Pri hračkách vydrží tak 5 minút, pri saxofóne niekedy dlhšie ako ja :O)
Tónika
7. Zvládnutie nástroja a obrátený životný biorytmus vyžaduje do istej miery aj dobrú fyzickú kondíciu. Venujete sa zvlášť aj tejto stránke?
Áno. Rád chodim pešo co najviac, ako je to možné. Občas si zaplávam, mám rád všetky možné druhy sauny. Rád chodím na našu záhradu, o ktorú sa starám a veľmi ma to baví. Je to pre mňa príjemný relax. Mám dobrú kondiciu už od malička. Vyrastal som na dedine vo Veľkých Kozmálovciach. Bicyklovanie a rôzne druhy športov boli na dennom poriadku.
8. Čo podľa vás chýba slovenskému jazzu?
Jazzu ako takému takmer vôbec nič. Máme kopu skvelých projektov, hlavne kolegovia mojej generácie. Ľ. Šrámek má East European ArtSamble, Five Reasons, Jazzonance, Š. Bartuš Jazz Brothers, výbornú prácu robia aj NBS trio z Banskej Bystrice. Matúš Jakabčic má svoj vlastný Big Band, Michal Bugala má tiež… nemôžem spomenúť všetkých kvôli priestoru. Všetci píšu vlastnú hudbu na naozaj veľmi vysokej úrovni, aj kompozičnej aj interpretačnej. O to viac nás všetkych mrzí, že nemáme inštitúciu, ktorá by nás zastrešovala smerom von, teda do zahraničia. Je to naozaj smutné a to mi tu u nás chýba!
Dominanta
9. Poznám vtip: Viete aký je rozdiel medzi XXL pizzou a jazzovým hudobníkom?
Pizza dokáže nasýtiť štvorčlennú rodinu.
Aká je v tomto smere praktická stránka jazzmanovho života?
To je veľmi relatívne. Čo sa mňa týka, už desať rokov som kmeňovým hráčom formácie Gustav Brom big band, od roku 2004 členom big bandu Matúša Jakabčica. Mám svoj vlastný projekt Radovan Tariška Sextet a najnovšie už spominaný “Folklore to jazz”. Hosťujem v rôznych iných projektoch, či už domácich alebo zahraničných. Dôležité je mať viacero aktivít. Dnes uz komerciu nerobím takmer vôbec, deväťdesiat percent tvorí jazz. Čo ma veľmi teší a čo je na dnešnú dobu u nas naozaj veľký luxus. Ďakujem za to Bohu.
Subdominanta
10. Vediete alebo chcete viesť svoje deti vedome k hudbe?
Zatiaľ to vyzerá tak, že Oskara hudba baví. Neskôr by som mu rád doprial aspoň základné hudobné vzdelanie. Mozno klavír, alebo tak. Ale to je ešte ďaleko, uvidíme. Každopádne nič mu nebudem nútiť nasilu.
Tónika
11. Využívate internet na propágaciu svojich hudobných aktivít?
Áno, samozrejme. V dnešnej dobe je to úplne normálne a patrí to k dôležitej súčasti PR.
12. Ako by ste vysvetlili laikovi, čo je krásne na hudobnom žánri zvanom jazz?
Jazz určite nie je prvoplánová hudba, ani cliché, ani žiadna diskotéka pre deti. Na jazze je nadherná bezprostrednosť, ktorú táto hudba i hudobníci, ktorí jú hrajú ponúka. Momenty prekvapenia, atmosféra… Jazz nemôže hrať niekto, kto neovláda svoj nástroj, harmóniu alebo rytmus. Aj preto ide o hudbu pre dospelých, pri ktorej každý, kto aspoň trochu dokáže otvoriť svoje srdce a dušu, dostáva možnosť sa dokonale odreagovať. Sľubuje neopakovatelný zážitok, na ktorý sa len tak ľahko nezabúda.
Ďakujem za rozhovor.
Jarmila Žuffová
