K histórii slovenského jazzu - II. časť

K histórii slovenského jazzu - II. časť
jazz.sk

V seriáli  'K histórii slovenského jazzu' sa budeme stretávať s textom obšírnejšie spracovanej histórie slovenského jazzu. ktorý napísala Doc. Yvetta Kajanová, PhD. Približne v desiatich dieloch tu budú spomenuté najdôležitejšie mená a udalosti, ktoré sa v historickom kontexte úzko spájajú so slovenskou jazzovou scénou.

Prví pionieri a ďalšie osobnosti

K prvým kontaktom slovenskej kultúry s jazzom došlo už koncom 30. rokov prostredníctvom dobovej populárnej hudby, do ktorej sa dostávali určité sprostredkované dielčie prvky jazzu. Išlo najmä o hot dance music (slow-foxy, typické pre slovenské podmienky boli ľudové foxy, foxtroty), o cigánske kapely uplatňujúce variačnú techniku predníkov a improvizáciu pri hre rôznych dobových šlágrov a evergreenov, využívanie prvkov jazzu skladateľmi európskej hudby (A. Moyzes – Vest Pocket suita pre husle a klavír, 1927, Jazzová sonáta pre 2 klavíre, 1932, fox- op. 15-bez názvu, 1933, Weekend ahoj, 1933; D. Lauko-Lútkový charleston, 1931, R. Macudziński – The Coaxed Pianist – jazzové klavírne sólo, 1934). Jazz sa dostával na Slovensko sprostredkovane cez české orchestre J. Ježka, K. Krautgartnera, K. Vlacha a iné, ďalšími zdrojmi boli revuálne filmy a rozhlasové vysielanie. Jazz a dobové šlágre však šírili aj klaviristi a hudobníci prostredníctvom kinohudby pri ozvučovaní nemých filmov, keďže prvé kino stálo v Bratislave už v roku 1905 a ďalej boli postavené vo všetkých veľkých slovenských mestách.  Hrali repertoár z oblasti nemeckých a rakúskych šlágrov. V 50. rokoch už pionieri slovenského bopu poznali nahrávky Ch. Hamiltona, B. Kessela, G. Mulligana, O. Petersona, G. Shearinga. Ich hudbu a platne získali cez osobné kontakty v zahraničí, alebo prostredníctvom rozhlasového vysielania Hlas Ameriky (jazzové programy Music USA redaktora Willisa Conovera), BBC London (program Jazz Hours), Radio Luxemburg.

Vznik prvých big bandov bol slobodný (1939 orchester Studio Jazz Ladislava Faixa, 1940 Orchester Vysokoškolského zväzu študentstva – Ján Ondruš), neskôr ovplyvnený nanajvýš povojnovou situáciou (1947 Orchester bratislavských vysokoškolákov - zakladateľ Pavol Polanský, 1947 dirigent Gustav Brom), kedy bolo treba v prvom rade obnoviť hospodárstvo krajiny a až potom sa mohla podporovať a rozvíjať kultúra. Jazzovú scénu v 50. rokoch tvorili swingové orchestre Kolektív 50, Orchester J. Siváčka, Orchester S. Pohánku, Orchester J. Laifera.

Jazzová hudba sa ocitla v novej situácii v 50. rokoch, v ktorej spoločnosť vnímala jazz ako hudbu amerického imperializmu, ako súčasť importovanej západnej kultúry. To sa považovalo za škodlivé pre „náš ľud“, pretože to bolo kozmopolitné a elitárne umenie. Za ideologické dôvody odmietania jazzu sa pokladal americký a imperialistický charakter tejto hudby. Ak sledujeme napríklad jazzové vysielanie v slovenskom rozhlase v roku 1947 z celkovej rozhlasovej produkcie predstavoval jazz 7%. Po nástupe komunistického režimu roku 1948 produkcia klesla na menej než 1% a predstavovala 15 hodín vysielania za rok. Roku 1949 mala produkcia jazzu znova menej ako 1% a predstavovala 16 hodín jazzového vysielania za rok. Naopak, v porovnaní s rokom 1948  stúplo vysielanie ľudovej hudby o 6%.

S jazzom sa v 50. rokoch nezaobchádzalo eticky, kultúrna politika z pohľadu vplyvu na slovenský jazz nebola riadená etickým princípom. Jazz bol na jednej strane považovaný za importovanú negatívnu americkú kultúru, na druhej strane bol však použitý ako lákadlo na odstránenie religiozity mládeže pravidelne v nedeľu dopoludnia (v čase konania bohoslužieb), kedy sa konali vystúpenia najskôr v kaviarni Reduta, potom v Tatra revue v Bratislave (tzv. nedeľné zväzácke predpoludnia, 1958-61). Ďalšie pravidelné vystúpenia sa konali v období 1954-56 v bratislavskej kaviarni Reduta (pondelky), kde účinkovalo niekoľko mesiacov i Kvinteto J. Hentera (s J. Jelšovským) v rámci koncertov Orchestra Jána Siváčka. Hrať a presadzovať jazz v tomto období bolo istým spôsobom odvážne, pretože to mohlo znamenať aj uplatňovanie istých sankcií (napr. I. Mózsi bol vyhodený z konzervatória v r. 1958, pretože hral jazz, vonnaký osud postihol klaviristu Stanislava Sulkovského v rokoch 1959 – 1962, keď neukončil Konezrvatórium v Bratislave). Zaujímavé je, že to čo sa dialo z kultúrno-politických dôvodov, zostalo v povedomí verejnosti ešte dlhodobo ako istý predsudok voči jazzu a napokon i populárnej hudbe (napr. P. Bodnár odišiel z Konzervatória v Žiline v r. 1979 kvôli tomu, že ho profesorka klavíra obviňovala, že hrá v Mozartovi synkopy). Scénu moderného jazzu na Slovensku v tomto období tvorili skupiny Kvinteto K. Ondreičku (1956-57), Combo 4, Academia club, Medik, East Coast Combo, West Coast Combo, Bratislavské štúdio, Bratislavské jazzové kvarteto.

Na fotke Pavol Polanský

 

 

Ďalšie články

Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...
Saxofónový súboj freeTenors
Legendárnymi jazzovymi súbojmi – jazz battles, sa preslávili v New Orleans najmä osobnosti ako Joe...