Kniha "Jazz na Slovensku"

Kniha "Jazz na Slovensku"
jazz.sk

S malým oneskorením sa mi dostala do rúk kniha Jazz na Slovensku 1940-1970 (v rozhovoroch), ktorú vydalo Občianske združenie SkJazz. Napísal ju známy hudobný publicista, pedagóg a bubeník Alexander Strieženec a o foto na obálke sa postaral nemenej známy jazzový fanatik Patrick Španko. Viac ako dvesto stranová novinka s množstvom archívnych čiernobielych fotografií je rozdelená na dve časti. Tá prvá prináša spomienkové rozhovory s priekopníkmi slovenského jazzu, hudobného žánru, ktorý bol svojho času považovaný za nástroj imperialistickej diverzie, s osobnosťami ako Pavol Polanský, Laco Déczi, Juraj Henter, Siloš Pohanka, Pavol Zelenay, Braňo Hronec, Karol Ondreička, Miloš Jurkovič, Igor Čelko, Dodo Šošoka, Laco Gerhardt atď. Druhú časť knihy tvorí chronológia najdôležitejších udalostí na slovenskej jazzovej scéne, ku ktorým sú priradené stručné biografické heslá najznámejších slovenských jazzových hudobníkov. Vedeli ste napríklad o tom, že roku 1926 v Bratislave hral dámsky Jazz Band Ireny Daviesovej z Anglicka? Alebo o tom, že mnohí slovenskí jazzoví hudobníci sa úspešne uplatnili aj v zahraničí?

A hoci históriu a vývoj slovenskej bluesovej scény už v roku 2003 dosť podrobne zmapovala publikácia Blues na Slovensku, spomínaná knižná novinka A. Strieženca prináša aj celkom zaujímavý, i keď nepriamy pohľad aj na našu bluesovú prahistóriu. Keďže blues je základným kameňom jazzu, dalo by sa povedať, že priekopníci jazzu boli svojim spôsobom zároveň aj priekopníkmi bluesovej hudby na Slovensku.

„Pre mňa je jazz zvláštnym úkazom. Vývoj iných hudobných žánrov prebiehal stáročia, latentne, akoby pod kobercom. Jazz, verne vyjadrujúci náš neustále zrýchľujúci sa svet, to stihol za jednu storočnicu. A poriadne globálne! Hudobné investície jednotlivých národných kultúr vrátil jazz aj s úrokmi. Hudba, o ktorej sa predpokladalo, že patrí výlučne hudobníkom čiernej pleti na severoamerickom kontinente, je nateraz celosvetová. Ukázalo sa, že by nestačilo zvláštne polyrytmické cítenie černošských nevoľníkov na južných amerických plantážach, nestačili by ani ich africké náboženské a pracovné piesne. Potrebný bol aj kultúrny prínos prisťahovaných Írov, Francúzov, Slovanov, Španielov,… A potrebné bolo aj dlhodobé prelínanie afroamerickej vidieckej hudby s harmóniami európskej cirkevnej hudby. Aby vznikol blues – základný kameň jazzu. Po týchto a mnohých iných skutočnostiach, vznikol fenomén zvaný jazz, ktorý sa stal globálnym kultúrnym jazykom, univerzálnym médiom, ktoré dokáže absorbovať odlišný národný kolorit, odlišné hudobné cítenie.“

Toľko Alexander Strieženec v predslove svojej novej knihy, ktorú odporúčam všetkým záujemcom o históriu hudby na Slovensku. A na záver ešte jeden citát z rozhovoru so známym českým jazzovým historikom a klavíristom Najponkom, ktorý som objavil v júnovom čísle hudobného mesačníka Rock and Pop: „ …tuhle hudbu, kterou nazývame jazz, hraje dobře opravdu jen malé procento hráčů, jelikož mnohým chybí bluesové kořeny, swing v duši a rytmus!“

Bonzo Radványi
Slovakblues.com

Aktuálne informácie zo sveta Blues nájdete na stránke Slovakblues.com.

 

 

Ďalšie články

Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...
Saxofónový súboj freeTenors
Legendárnymi jazzovymi súbojmi – jazz battles, sa preslávili v New Orleans najmä osobnosti ako Joe...