Pri diskusiách s ľuďmi z oblasti hudby sa neraz zvrtne téma na kvantitu produkcie. Nestretávam sa pritom so sťažnosťami na kvalitu hudobnej produkcie - tá je často na vynikajúcej kompozičnej, inštrumentálnej aj zvukovej úrovni. Niekedy zaznieva kritika, že súčasná tvorba trpí pod ťarchou perfekcionizmu a že forma často prevyšuje nad obsahom, lenže ku mne sa neustále dostávajú aj nahrávky, ktoré skôr, než na nástrojovej ekvilibristike a matematickej presnosti, uprednostňujú autenticitu a emotívnosť hudby, takže paušalizovať tu nemá zmysel. Čo ale hudbe paradoxne škodí, je jej nadprodukcia. Je čoraz ťažšie, aby sa konkrétna formácia a jej počin dostali k širokému publiku, pretože o jeho pozornosť zápasí hneď niekoľko podobných projektov s porovnateľnou kvalitou. Zdôrazňujem slovo paradoxne, pretože poslucháč z tohto nadbytku síce môže ťažiť. Presieťovaním sveta a algoritmizáciou našich aktivít na sieti sa k nám adresne dostávajú ponuky z celého sveta, o ktorých by sme ešte pred niekoľkými rokmi nemali tušenia. Problém ale spočíva v krátkodobosti pozornosti. Je čoraz ťažšie budovať si intenzívny fanúšikovský vzťah ku konkrétnej hudbe, keď za deň je každý schopný zmyslovo sa presýtiť rovnakými produkciami.
Ak sa spýtate AI, tak podľa metódy Fermiho odhadu dostanete číslo okolo 50 000 aktívnych profesionálnych jazzových trií na svete. Ak k tomu zarátate aj triá fungujúce na poloprofesionálnej báze a študentské formácie, číslo sa ľahko zdvojnásobí. A do tohto vesmíru hudobnej konkurencie, kde definitívne nie je ľahké presadiť sa a už vôbec nie sa uživiť, odvážne vstúpilo aj dánske Kosmos Trio.
Kapela vedená klaviristom a skladateľom Frede Holger Thorsenom ponúka s ...and the Sun (April Records 2026) citlivo nakomponovaný, moderne zaranžovaný a zvukovo brilantne zmastrovaný album. Jeho dramaturgia je výsledkom, takmer výlučným, kapelníka Thorsena, ktorý okrem kompozícií a textového sprievodu na albume (vysvetľuje v ňom svoje pohnútky, motivácie a inšpirácie k jednotlivým skladbám), vybral aj vizuál albumu. Ide o kresbu z roku 2010 keď mal klavirista 10 rokov, na ktorej je čitateľné už jeho skoré hudobné odhodlanie a neskromná ambícia smerovať ku hviezdam. K tomuto účelu si prizval kolegov Martina Brunbjerga na kontrabase a Jespera Lørupa na bicích nástrojoch. Vízie lídra kapely sú v tomto ohľade ambiciózne a to je počuteľné aj na nahrávke. Na jednej strane ide o snahu rozprávať celistvý a rôznorodý príbeh, ktorý je sondou do svetoobrazu autora projektu, jeho prílišná snaha je ale niekedy kontraproduktívna. Hoci hudba plynie a počúva sa ľahko, niekedy mám pocit až prílišného snaženia. Pri baladách, ale aj pri improvizovaných celkoch, sa neviem zbaviť pocitu, že som to už počul. Samozrejme, že som podobné postupy už počul, pretože produkcie je tak nesmierne veľa.
A tu sa dostávame k úvodu úvahy. Album ...and the Sun by bol skvelým muzikálnym zážitkom s priateľskou atmosférou a premyslenou réžiou, nebyť tej enormnej konkurencie pôsobiacej v rovnakom štylistickom ukotvení. Takmer nevyhnutne tak musí konkurovať ďalším stovkám albumov klasických jazzových trií, ktoré len tento rok uzrú svetlo sveta a to len zo severoeurópskej proveniencie. Tento album u mňa nezapadne prachom, pretože mnohé nápady, harmónie a prevedenia ma veľmi potešili. Či tomu tak ale bude aj na globálnej úrovni, či sa teda dokáže ambícia Frede Holgera Thorsena presadiť napriek inflačnej nadprodukcii, to je otázka na ktorú neviem dať odpoveď. Vo svetle týchto faktov tak môžem Kosmos Triu len úprimne zaželať, aby sa ich činnosť nestratila vo vesmíre hudby, ktorý sa dnes rozpína bezprecedentným tempom.
Autor: Miroslav Haľák
