Po druhej svetovej vojne bola situácia pre väčšinu globálnej populácie existenčne takmer neúnosná. Zničené životy aj infraštruktúra a v tomto temnom momente dejín hrá dôležitú revitalizačnú úlohu kultúra. Okrem náboženstva je to totiž práve umenie, ktoré má schopnosť udržateľne povzniesť človeka z tiesní a strastí tým, že mu dá nádej. Nádej v náboženstve je ukotvená v pojme spásy a v umení v pojme krásy. Filozof Hans Georg Gadamer v nadväznosti na Platónsku koncepciu krásy hovorí dokonca, že krása nám umožňuje rozpomenúť sa na večnosť.
Za celou touto filozofiou nie je nič iné ako snaha pomenovať tie pocity v živote človeka, ktoré dávajú zmysel a ku ktorým sa utiekame so želaním aby ich bolo viac. V prostredí tmy a strachu, v čase neistôt a chaosu má umenie zodpovednosť ponúknuť alternatívu v kráse. Ak žijeme v období negativizmu, je tou alternatívou vízia dobra, snúbiaca sa so skúsenosťou krásy. Isteže umenie reflektuje realitu a tak nachádzame v mnohých dielach tie dôsledky zla, s ktorým sme konfrontovaní v čase všemožných kríz. Po druhej svetovej vojne bola alternatíva k zlu, ktorého bol človek schopný, dotyk krásy, ku ktorej je človek motivovaný z najkomplexnejších príčin. Tak ako bolo po roku 1945 spoločenskou objednávkou humanizovať ľudí umením, tak je najvyšší čas, aby si umelci uvedomili svoje kompetencie v záujme zvyšovania kvality života na svete aj dnes. Za normálnych okolností sa s hudbou na recenzovanie oboznamujem pri sústredenom počúvaní počas dlhšieho obdobia. V tom čase porovnávam počuté, vstrebávam atmosféru nahrávky a uvažujem nad zhmotnením danej hudby v pojme, respektíve v pojmoch.
V prípade Seana Masona som zažil niečo unikátne. Ešte nikdy som bezprostredne po vypočutí prvej skladby nezačal písať. Teraz som nemohol inak, ten pocit radosti, ktorý sa z tej beebopovej smršte vohnal do mojej obývačky bol úchvatný, nevídaný a priznám sa až dojímavo dôležitý. V dobe skúšanej kataklizmatickými víziami sa z reproduktorov ozval hudobný prísľub, že večnosť nie je zlá, a nemusí ňou byť ani blízka budúcnosť. Jazz nie je len experimentovanie, ale aj radosť z plynutia hudby v jej čistých, harmonických a možno aj predvídateľných vodách. Jazz nezakalený modálnou zádumčivosťou, priezračný ako perlivé zvonenie swingujúceho ride činelu, jazz cool, ako elegantná chôdza po nočnej ulici z baru, jazz plynúci ako kilometre cestou na výlet. Ak má existovať spoločenská objednávka pre preklenutie obdobia, v ktorom jedna ťaživá správa strieda druhú, tak jedným z produktov na potešenie obyvateľstva by mala byť hudba ako z albumu "A Breath of Fresh Air" (Taylor Christian Records, 2025).
Ešte jeden dôležitý aspekt hudby kvinteta v zložení: Sean Mason: klavír; Tony Glausi: trúbka; Chris Lewis: tenorsaxofón; Felix Moseholm: kontrabas; Domo Branch: bicie nástroje, je ich programová analógovosť. Až po tom čo ma potešila pozitívna energia nahrávky som si prečítal aj sprievodný text od samotného headlinera kapely a skladateľa všetkých kompozícii Seana Masona, v ktorom zdôrazňujú snahu vymknúť sa diktátu neosobnosti digitálnej doby. Aj ja už od začiatku môjho písania o hudbe tvrdím to isté. Akokoľvek lákavé je pracovať naprieč oceánom s virtuálnou kapelou, produkovať hudbu do digitálneho priestoru s tým, že jediný kontakt s hudobným náprotivkom je cez webkameru a hudba je tvorená ako syntetický materiál elastický natoľko, že zvládne napnutia a ohyby bezpočetných postprodukčných zásahov, stráca takéto dielo dotyk človeka a kvalitu vyplývajúcu z bytia spolu.
Teplo počítača nám teplo človeka nenahradí a ak tvrdíme opak, klameme sami seba a podliehame klamu pseudoefektívneho postpragmatizmu. Nádych čerstvého vzduchu je aj o oslobodení sa z nutnosti byť všade, stihnúť všetko a predať sa každému. Nádych čerstvého vzduchu je o priateľstve, ktoré nie je komodifikácii ale o fyzickej výmene, o dotyku, nie o sterilnom kódovaní do binárnej džungle núl a jednotiek. Možno tieto názory znejú anachronicky, idealisticky, a určite aj naivne, som ale presvedčený o tom, že alternatívou k nadprodukcii digitálne-prázdnych foriem, bude skromnosť ľudských obsahov. Z likeov na sociálnych sieťach nech sa zbierajú úsmevy na ulici. Takýto úsmev Vám určite vyčarí aj hudba Seana Masona.
Autor: Miroslav Haľák
