Otvárací koncert BJD 2018 potešil najmä mladých: 44. ročník odštartovala multižánrová hudobná explózia

Otvárací koncert BJD 2018 potešil najmä mladých:  44. ročník odštartovala multižánrová hudobná explózia
Radovan Baláž

V piatok 19. októbra sa o osemnástej hodine otvorili brány bratislavskej Incheba Expo arény a návštevníci tak mohli nazrieť do hudobného sveta plného funku, groovu, neo-soulu, hip-hopu, elektronickej hudby, či bluesu, a to všetko v spojení s jazzom. Na programe boli účinkujúci z rôznych oblastí Európy a USA, ktorí sa úplne vyhli akýmkoľvek náznakom hegemónie konzervatívneho jazzu a priniesli tak so sebou do Bratislavy závan čerstvého vzduchu.

Prvý koncert začal so švajčiarskou presnosťou o 19.00. Zásluhu na tom mal najmä organizátor a otec Bratislavských Jazzových Dní Peter Lipa, ktorý už tradične jednotlivé vystúpenia vždy uvádza. Ako prví vystúpili Carpet Cabinet – mladá, energická kapela zo susedných Čiech, ktorú charakterizuje súčasný trend fúzie hip-hopu, soulu a jazzu a netají sa vplyvmi ako Robert Glasper, J Dilla, či Hiatus Kaiyote. Po osobnom, prvom vypočutí ich tvorby, by som doplnil meno japonského producenta Nujabes. Ich koncert bol pre mňa veľkým oživením tohto krstného otca jazz-rapu a inštrumentálneho hip-hopu, ktorý zahynul v dopravnej nehode v roku 2010. Do popredia tu vystupovala najmä skvelá textárska angličtina, výslovnosť a flow rapera. Inštrumentálne ho doplňoval vocoder a veľmi dobre zohraná živá kapela, ktorej hudba bola plná elektronických prvkov, rytmických stop-timeov, beatboxu a harmonickej pestrosti.

V minulom roku Charles Pasi vydal album „Bricks“ pod jazzovým vydavateľským nebom Blue Note Records a skladby z neho si diváci mohli naživo vypočuť aj v piatok večer. Úvodnou skladbou „From The City“ dal všetkým najavo o aký druh koncertu pôjde. Na tejto energickej show bolo hneď poznať hlavne vplyv populárnej vokálnej hudby a bluesu. Okrem toho, že je Pasi výborným spevákom, jeho hra na ústnu harmoniku vôbec nezaostáva. Dovolil si predviesť sólovú hru s mnohými virtuóznymi prvkami, ktoré vyrážajú dych. K zopár skladbám uviedol aj krátky zábavný príbeh o ich vzniku. Napríklad skladba „Jungle Jimi“ bola inšpirovaná bývalým členom Pasiho kapely, ktorý sa rozhodol odísť do Južnej Ameriky a živiť sa ako šaman sprostredkujúci duchovné očisty požitím drogy ayahuasca. V druhej polovici koncert nabral väčší groove a objavili sa hlavne blues-rockové plochy nabité energiou v skladbách ako „Shoot Somebody“, či „Burn out“. Vystúpenie zakončili divácky veľmi zábavnou show, pri ktorej sa postupne všetci členovia vystriedali pri nástrojoch začínajúc štyrmi z nich hrajúcich na klavír a končiac všetkými pri veľkom bicom sóle.

Jamison Ross so sebou priniesol okrem vynikajúcich hráčov, z ktorých treba jednoznačne upozorniť na klaviristu Chrisa Pattersona, aj duchovné posolstvo jednoty, empatie a lásky medzi všetkými ľuďmi. Ross je víťazom súťaže Theloniousa Monka z roku 2012 a jeho bubenícke a spevácke umenie predstavil v plnej sile aj bratislavským návštevníkom. V úvodnej skladbe „All For One“ sólovo ukázal svoj obrovský vokálny diapazón a techniku hry na bicie nástroje. Čoskoro sme sa dočkali konečne aj swingu a improvizovaných chorusov, z ktorých bol najnápadnejší vyššie spomenutého klaviristu Chrisa Pattersona. Obzvlášť zaujímavé bolo zloženie kapely, v ktorej figurovali až tri akordické nástroje: klavír, gitara a hammond/rhodes. Postupne sa prešlo do soulovejších groovov ovplyvnených gospelovou hudbou akou bola napríklad skladba „Mellow Good Time“. Nasledovala intímna jazz ballad – konverzácie medzi hlasom a klavírom. Zohranosť kapely sa ukázala v unisone ďalšej piesne, kde vyčnievalo najmä Rossové bicie sólo, do ktorého zapojil medley so skladbou „What a Wonderful World“ a plynule (attaca) prešiel do ďalšej. Rossov vokálny prejav si s prehľadom trúfol aj na insígnie Etty Jones v „Don´t Go To Strangers“. Jednou vetou - výborný koncert s veľkým duševným posolstvom a najmä srdcom.

Zlatým klincom večera bola americká kapela Kennedy Administration zoskupená okolo českého hráča na klávesové nástroje Ondřeja Pivca. Na prvý dojem veľmi zábavný „Berklee Funk“, ku ktorému sa rýchlo vďaka ich energickej a otvorenej speváčke pripojilo tancovať mnoho mladých ľudí pred pódiom. Samozvaná prezidentka tohto vystúpenia dokonale katalyzovala celý priebeh tejto párty, v ktorej sa objavilo mnoho zábavných momentov. Jedným z nich bol spevácky duet s basákom, ktorý ako sa ukázalo, vôbec za silným a technicky plastickým hlasom speváčky nezaostával. Osobne dúfam v ďalšie pokračovanie takýchto počinov na BJD 2019 a želám im touto cestou veľa síl a výdrže do ďalších ročníkov.

Autor: Radovan Baláž

Foto: Ivan Kelement

 

 

Ďalšie články

Ray Charles: Nielen klavirista a spevák
Mnohí hudobníci sú známi ako multiinštrumentalisti, ktorí na výbornej úrovni ovládajú viaceré...
Martin Štourač: Súťaž Jazz START UP nám priniesla skúsenosti s nahrávaním a vystupovaním. Náš koncert bol naživo vysielaný na rádiu Devín.
Obľúbená súťaž mladých jazzmanov Jazz START UP pokračuje svojim ďalším ročníkom. Pri tejto...
JazzFestBrno oslávi plnoletosť štyrmi premiérami a jedným návratom: Príde Dianne Reeves, John McLaughlin, Branford Marsalis, Billy Cobham a GoGo Penguin
Mezinárodní jazzový festival JazzFestBrno zveřejnil první jména z programu 18. ročníku, který...
Izraelský zlodej snov: Shai Maestro vydáva album The Dream Thief
Vybudovať si reputáciu nie je nikdy ľahké, no zdá sa, že Izrael je miestom, ktoré má v ...