O tom, ako si ma speváčka a skladateľka Ester Wiesnerová omotala svojím debutovým albumom „Blue Journal“ okolo prsta, som písal pred týždňom. V piatkový večer 20. 5. som po prvýkrát prekročil brány Teatra Colorata na Františkánskom námestí v Bratislave a opäť som sa odoberal uchvátený: znamenitý projekt zaznel v podmanivých priestoroch v skvostnej zvukovej podobe. Nie je tých superlatívov priveľa? Nie!
Ester Wiesnerová sa v týchto dňoch spolu so svojou medzinárodnou kapelou pokúša prenášať atmosféru svojho debutu na koncertné pódiá. A darí sa jej to nad všetky očakávania. Ale aby som bol korektný: časť koláča si v rámci piatkového koncertu odkrojil aj podmanivý priestor a mám nesmiernu radosť, že pivničné klenby Teatra Colorata ponúkli počas mája ďalšiu možnosť prezentácie mladých jazzmanov.
Ako však znie modrý zápisník naživo? Keď som v recenzii CD do neba vynášal zvukovú delikátnosť nepredpokladal som, že koncertná podoba albumu predčí štúdiovú podobu. Neveril som, že by bolo možné pretaviť štvoricu nie celkom typického akustického inštrumentára (harfa, kontrabas, saxofón, perkusie) s jemnocitne pastelovým hlasom do jednoliatej podoby. Opak bol pravdou: len zriedkakedy dostane zvukový pôžitkár naservírované menu, ktoré tromfne efektnú fotografiu na obálke kuchárskej knihy.
Počuli sme kompletne (a komplexne) podaný „Blue Journal“, snáď len zdanlivú dvojrozmernosť nahradil rozložitý priestor s košatejším priestranstvom pre sólistov: harfista Charles Overton bol väčšmi ako vnímavým spoločníkom schopným pretaviť emócie, saxofonista Sam Knight odclonil omnoho viac polôh ako v štúdiu a rytmická sekcia zosobnená kontrabasistom a basgitaristom Michalom Šelepom a perkusionistom Kanom Yanabem odsýpala prirodzene s tokom jednotlivých skladieb.
Neviem, či má zmysel líčiť jednotlivé stránky zápisníka, ktorý súzneje s vaším vnútrom. A pokiaľ podobnú konsonanciu vnímate počas koncertu nielen u seba, ale aj u iných poslucháčov, je to zážitok nie celkom prenosný do inej, písomnej podoby. Výnimočný projekt vo výnimočnom podaní, vo výnimočných priestoroch. Ešte raz ďakujem, Ester!
Autor: Peter Motyčka
Fotografie: Katarína Haršányová
