Aké úžasné je nedať predsudkom šancu. Úprimne, keď mi bol holandskou kamarátkou, promotérkou Arlette Hovingovou odporúčaný projekt gitaristu Teisa Semeyho spájajúci punk s free jazzom, trochu som ohŕňal nosom. Po prvé nie všetko čo sa považuje za free jazz je skutočne dobrý jazz a o „free“ už ani nehovoriac. Po druhé hoci nechcem punku krivdiť, nie som jeho fanúšikom. Toto spojenie som preto plný predsudkov už na úvod odsúdil, ale keďže Arlette sa vyzná, mieniac podľa jej stránky, keďže áno, ona je to „jazzové dievča“ („That jazz girl“ In.: arlettehovinga.com), som si album v anarchistickej červenej pustil. ...
A tu začína to, čo je na umení najkrajšie: prekvapenie! Ten návykový pocit, keď si len chcete potvrdiť váš pôvodný názor, ale akosi to nejde. Pôvodné odhodlania sa začínajú uvoľňovať zo závitov skorodovaného vkusu, krátkozraké odmietanie je dioptricky korigované a vy vzpierajúc sa démonovi kognitívnej disonancie začínate pochybovať o sebe. A to je dobré, pretože dobré umenie vás nenechá pochybovať urážlivo, nedovolí vám opustiť sa v bezbrehej frustrácii, vyvierajúcej z vlastných obmedzení. Dobré umenie vám láskavo ukáže tie malé kontrastné bodky v znaku jin a jang, teda poodhalí záves a vy zistíte, že svet nie je čierno biely. Dobré umenie vám našepká v teste z estetiky sveta. Je len na vás, či si našepkať necháte, tu je totiž takáto pomoc nie len že dovolená, ale priam želaná, ba potrebná.
Prvé takty skladby Sun Song tejto úderky pod krídlami holandského labelu ZenneZ Records ma nechali stáť pri prehrávači s prstom na tlačidle next, že čo ak náhodou niečo vychádzajúce z reproduktorov urazí môj rozmaznaný sluch. Aký namyslene trápny som sa cítil, keď som po prvej minúte albumu padol na gauč a už som sa len nechal prekvapovať. Už v prvej kompozícii ma tento živelne prebujnelý, ale pri tom majstrovsky citlivý, rozhľadený a šarmantne nonšalantný prístup k hudbe naučil veľa a bol som odhodlaný odpustiť, ak by aj neskôr malo prísť k mne nelahodiacim pasážam. Nestalo sa a po prvej lekcii boja proti predsudkom prišla druhá v blízkovýchodnom pulze, potom tretia baladická, štvrtá melancholická, piata synkopická atď. Skvelé!
Ďakujem Teisovi Semeymu i Arlette za túto školu. Až teraz, takto nad tým uvažujúc, mi v podstate ani nič vhodnejšie k spojeniu s free jazzom ako punk ani nenapadne – reaktívnosť, ale pod expresívnym obalom citlivá duša. Taký je aj album Mean Mean Machine" – v reagenčnom skle chemické procesy hudby a to napäté miesenie látok v celku ponúka kúzelnú harmóniu.
Veľmi by som želal dobré umenie tým, ktorí so slovenskými vlajkami hulákajú na námestí absurdné, nelogické a zahanbujúce výroky. Možno by sa našiel jeden, komu by po lekciách láskavého vyvádzania z omylu prišli jeho škodlivé predsudky trápne a prestal by ohrozovať seba a hlavne druhých v týchto krízových časoch.
Teis Semey – guitar
Alistair Payne – trumpet
José Soares – alto saxophone
Jort Terwijn – double bass
Sun mi Hong – drums
© Foto: Govert Driessen
Miroslav Haľák
