Recenzia CD: Juraj Griglák Company Live feat. Bobby Sparks, Poogie Bell, Chris Hemingway
Kontrabasista a basgitarista Juraj Griglák je v našich končinách žijúcou legendou jazzovej scény. Jeho posledný album Time To Fly túto skutočnosť taktiež potvrdil. Práve za tento album získal Griglák ocenenie Esprit 2014. Nemuseli sme dlho čakať a Griglák veľmi rýchlo vydal svoj ďalší počin, ktorý je výnimočný tým, že ide o live koncert. CD Juraj Griglák & Company Live bolo vydané bol pod hlavičkou Real Music House.
Okrem krásneho bookletu a faktu, že hudba nie je nahrávaná v štúdiu, ale ide o záznam z koncertu je doska výnimočná ešte svojim hviezdnym obsadením. Griglákovi sekunduje vynikajúci Chris Hemingway na alt a sporán saxofóne, Poogie Bell na bicích nástrojoch, a na klávesoch je to Bobby Sparks.
Už pri úvodných tónoch Slepovice je počuteľná vynikajúca atmosféra a celková energia vyžarujúca z hudby. Živé koncerty sú výnimočné práve svojou jedinečnou atmosférou, ktorá samozrejme nemusí byť v každom prípade pozitívna. Z mojich skúseností je väčšina okolností, ktoré hudbu ovplyvňujú badateľná pri jej počúvaní. Či už ide o rozpoloženie jednotlivých hráčov, o ich vzájomné vzťahy, alebo o náladu v publiku, ktorá má svoj výrazný podiel pre výslednú hudobnú produkciu.
Na doske sa nachádza 5 skladieb. Všetky sú Griglákovými autorskými kompozíciami. V prvom rade treba pochváliť master CD. Nazvučenie sa podarilo fantasticky. Všetky nástroje, ich jednotlivé zvukové nuansy sú krásne rozlíšiteľné. Ďalšia zaujímavá stránka hudby na tomto CD, že znie úplne inak ako sme u Grigláka zvyknutí napriek tomu, že jeho kompozície sú nám dobre známe. V jednotlivých skladbách sa vyskytujú nové zvuky – hlavne klávesov, čo vytvára intímnu atmosféru. Bobby Sparks veľmi citlivo volí spôsob sprievodu a koncepciu hry. Vynikajúco sa vyhráva s priestorom a pauzami čím posúva sólistov ku stále lepším výkonom. Chris Hemingway je saxofonista, ktorého som spoznal až pri jeho spolupráci s Griglákom. Jeho hra ma neprestáva fascinovať a inšpirovať. jeho krásny jazz funkový sound sa nachádza v ideálnom strede medzi smooth jazzovými hráčmi typu Eric Marienthal, David Sanborn a bopovými legendami typu Phil Woods a Sonny Stitt. O jeho fenomenálnych sólach ani netreba písať.
Poogie Bell ako vždy nekompromisne tvrdí muziku. Spolu s Griglákom a Sparksom tvoria „božskú“ rytmickú sekciu pre tento štýl hudby. Mohol by som veľmi veľa písať o krásnych autentických momentoch, ktoré sú zachytené na tomto CD. Myslím si však, že je to zbytočné. Krásnu hudbu treba v prvom rade počúvať a vychutnávať si ju.
Gratulujem Jurajovi k tomuto albumu. Ide o špeciálnu dosku plnú invencie a originálneho zvuku. CD odporúčam skutočne každému, kto má rád kvalitnú hudbu. Výkon celej kapely, hudobný koncept a celkový sound je na svetovej úrovni.
Dávid Oláh
