Hlas Kristíny Prekopovej, ktorý mnohí z vás poznáte aj z frekvencií rozhlasových staníc, budete môcť odteraz počuť aj prostredníctvom celkom iného formátu. Speváčka a skladateľka totiž vydáva album "Úsvit", ktorý je plný autorských kompozícií oscilujúcimi medzi šansónom a jazzom, nápaditých poetických slovenských či českých textov a atmosférickej hudby plnej neopočúvaných farieb.
Album to na vás rozbalí hneď zostra. Skladba "Končeky prstov" začína "španielsky" dravým rytmom, ktorému dominuje zvuk akordeóna Viliama Majera a akustickej gitary "Jimmyho" Nikulina. Napriek svojej dravosti je však hudba od začiatku ľúbivá a nežná, čo je nepochybne výsledok kombinácie muzikantského citu hudobníkov a zvukárskeho umu majstra zvuku Františka Zuština. Kristína vstupuje do skladby po niekoľkých taktoch predohry a po prvých pár veršoch je zrejmé, že sa ľúbivosť, nežnosť a nonšalantná nenásilnosť stanú hlavnými prívlastkami celej nahrávky.
Ďalšia typická črta tohto hudobného diela sa dostáva na scénu vzápätí, v skladbe číslo dva, ktorá je vlastne akýmsi úvodom do tej nasledujúcej. Vo voľnej rubato pasáži sa do popredia dostáva elektrický fender rhodes, za ktorý si sadla speváčka samotná. Práve v tejto časti som si začal uvedomovať, že silnou stránkou nahrávky ako takej nebude iba jej jemnocit, ale aj zvuková farebnosť a rôznorodosť a predovšetkým život.
Čo tým myslím? V dobe umelých programovaných zvukov, vyčistených a vykomprimovaných do absurdnej dokonalosti, v dobe, keď rytmickú presnosť a kompaktnosť nezabezpečujú hudobníci, ale majstri zvuku a ich software, sú diela ako "Úsvit" vítaným návratom k tradičnejšiemu prístupu k nahrávaniu. Žiaden úder bubna neznie ako iný, gitarové struny občas zašuštia pod polohu meniacimi prstami a vo zvuku violončela cítiť ľudskou rukou ťahaný slák. Inak povedané, prítomnosť ľudského faktoru je výrazná, v tom najlepšom slova zmysle. Obzvlášť s kvalitnými reproduktormi či slúchadlami získate dojem živého vystúpenia a ak bol toto koncepčný zámer, bol zvládnutý výborne. Občasný nedohmat, jemné doladenie sa, či drobné rytmické odchýlky sú len nepatrným dôkazom, že to, čo počujete, nemá na svedomí počítač, ale človek.
Spomínanú farebnosť hudby "Úsvitu" má na svedomí najmä pomerne široká plejáda hudobníkov, ktorí sa na projekte podieľali. Okrem nástrojov, ktoré som už spomínal, tu nájdete aj saxofón v podaní Mila Suchomela, klarinet Erika Rothensteina, violončelo Jána Šišku, či kontrabas Jána Borzu (posledný menovaný sa zaslúžil aj o celkovú kvalitu výslednej produkcie). Rád by som však vyzdvihol najmä prácu bubeníka a perkusionistu Juraja Davida Rašiho, ktorý okrem kvalitnej roboty na štandardnej sade bicích pracoval aj so skutočne unikátne znejúcimi melodickými i nemelodickými perkusiami. Často nebudete vedieť, čo počujete, no bude sa vám to páčiť. Za všetko spomeňme skladbu "Hviezda" a Jurajov melodický hang drum. Zvuky z iného vesmíru a pritom žiadna elektronika. Vzácny jav.
Nesmieme však opomenúť, že krása nástrojov by nemohla naplno vyniknúť nebyť dobrej hudobnej kompozície. Kristína si hudbu skladala sama a pri niektorých miestach sa moje muzikantsko-skladateľské "ja" spokojne usmievalo. Vyzdvihol by som skladbu "Madam Róza" s nenásilne znejúcim rytmom na sedem a rovnako prirodzenými zmenami rytmického metra v skladbe "Žaloba". Rozhodne nejde o jednoduché priamočiare podklady pre spev a to je dobre. Zároveň oceňujem, že líderka dala dostatok priestoru a slobody aj samotným hudobníkom v inštrumentálnych pasážach, čo opäť prospieva spomínanej farebnosti a variabilite.
"Úsvit" je ale v prvom rade album šansónový a prvé husle tu hrá speváčkina výpoveď a rozprávanie. Kristínin spev je nenásilný a veľmi dynamický. V rámci jednej skladby je speváčka schopná si nesilene pospevovať, presvedčivo nasadiť forte a napokon ustúpiť do falzetového pianissima (posledné menované považujem za jej najkrajšiu polohu), čo je v dobe mohutných konštantne burácajúcich vokálov v najvyšších registroch plných samoúčelných technických ozdôb vítanou zmenou. Mnohí ocenia aj fakt, že texty (z pera rôznych autorov) sú výlučne slovenské (a české). Interpretkina slovenčina a jazykový prejav sú navyše na vysokej úrovni (dnes už nie samozrejmosť), čo pre nás poslucháčov prakticky znamená, že textom bez problémov rozumieť a nič nám tak nebráni nechať sa pohltiť dejom a predostrenými myšlienkami. Výsledkom je silnejší, emotívnejší a osobnejší zážitok, tak ako sa na šansón patrí.
"Úsvit" je album zrelej hudobníčky. Je plný farieb, života a ľudského tepla. Jeho mäkký zvuk je balzamom na dušu a je vo výraznom kontraste s okolitým komerčným hudobným i nehudobným svetom. Vďaka slovenčine a celkovej hudobnej dramaturgii je však veľmi prístupný a otvorený aj širšiemu publiku. Prajem mu veľa úspechov a skoré pokračovanie.
