Už v poradí štvrtý album tejto pražskej formácie uviedla Hevhetia do obehu začiatkom tohto roka (African Sailor 2010; Sirius & Live at JazzDock 2012; The circling bird 2015). Keď si zoberieme, že z Viedenčana (Joe Zawinul) odchovaného na valčíku a frankfurtských párkoch sa v USA stal ambasádor fúzie africkej a juhoamerickej hudby s jazzom, alebo že gentleman z južného Yorkshiru (John McLaughlin) bude hlasom indického guru Sri Chinmoya, tak potom ani Pražáci z Los Quemados nie sú s ich sympatiami k cudzokrajným hudobným tradíciam nijak zvláštni.
Dokonca, keď sa to tak vezme, len sledujú dobrú tradíciu, kedy sa z konzervatívnej Európy umelci obhliadajú po inšpiráciách mimo vlastného kultúrneho okruhu a tým nutne udržujú aj tunajší umelecký genofond v želanej vitalite. Ak teda povieme, že už od ich prvého štúdiového albumu z roku 2010 sa rozhodli maniokove „Foufou“ zapíjať „Plzňou“ a nosiť pri tom peruánske „Chullo“ (tradičná štrikovaná čiapka z južnej Ameriky predkolumbovských čias), tak to nie je nijak pejoratívne, ani exoticky neobvyklé. Samozrejme je pri kvalitnom fusion jazze, o aký by pri takejto kombinácii mohlo ísť, veľmi dôležité aby tá kaša z Afriky nebola riedka, pivo aby bolo správne načapované a čiapka aby hriala aj počas tuhých Andských zím. Skupina okolo Jakuba Doležala má na to svojský recept. Žiadne prvoplánové citácie z veľkej knihy etnofolkloristiky, ani pasovanie sa za virtuózov hry na archaických nástrojoch worldmusic. Klasické obsadenie, nie príliš mainstreamové hudobné myslenie, ktoré neraz necháva vyniknúť freejazzovému duchu tohto telesa a do toho z času na čas výpožičky z neeurópskych pentatoník a heptatoník. Nad dobre fungujúcou rytmikou, ktorú som si doteraz najviac užil v úvodnej skladbe Božkov & Zonka sa ako krúžiaci vták, parafrázujúc názov ich predposledného albumu, vznáša Doležalov saxofón. Jeho štýl nie je typický pre fusion, ktorým nás už dekády častuje Eric Marienthal, alebo Bill Evans. Preto ani nie je možné vtesnať produkciu Los Quemados do istých smooth a easy listening prúdov. Ich ťah na bránku je špecifický, asi ich po vypočutí celej diskografie budete vedieť rozoznať a to je dobre, pretože to svedčí o tom, že ich multikulti menu je exkluzívne. Keďže z aranžérskeho, ale aj zvukového hľadiska je počuteľný posun za posledných desať rokov, zostáva len dúfať, že z ich ďalšej hudobnej expedície donesú rovnako dobrý, ak nie ešte lepší materiál.
Interpreti: Jakub Doležal – tenor sax, alt sax, sopran sax; Jan Bálek – keyboard; Filip Spálený – bass guitar; Ondřej Pomajsl – drums
01. Božkov & Zonka
02. Afyon Dream
03. Virus Red Angel
04. Coming Home
05. Farr(ew)ell Joe
06. Duck Night
07. Mr. Hos
08. Acrobatic Puppet
09. Virtual Blond Dancer
Miroslav Haľák
