V roku 2009 vydal tento newyorský alt saxofonista pôvodom z Puerto Rica svoj piaty album s názvom Esta Plena. Doska vyšla pod hlavičkou vydavateľstva Marsalis Music. Miguel Zenon bol za toto cd až dvakrát nominovaný na grammy – za najlepšie improvizované sólo a za najlepší latin jazzový album roka. Aj tieto skutočnosti si vyslovene pýtajú vypočutie tejto hudby.
Na albume mu sekundujú tí najlepší svetoví hudobníci jeho generácie – Louis Perdomo – klavír, Hans Glawisching – kontrabas, Henry Cole – bice nástroje a nechýbajú tu dokonca až traja perkusionisti.
Všetkých desať kompozícií, ktoré sú na tomto CD sú Zenonove autorské skladby a aranžmány. Hudba Miguela Zenona je úžasná - ide o moderné fusion, ktoré v sebe spája latinový folkór a súčasný groovujúci jazz. Celá doska sa nesie v jednotnej atmosfére, hudba do seba krásne zapadá, jednotlivé skladby cez seba naväzujú, no napriek tomu im nechýba originalita a unikátnosť. Rytmicky ide hlavne o nepárne rytmické plochy plné latinových riffov či unisonových synkopických liniek. Nechýbajú ani výborné klavírne montuna.
Skladba Villa Cope sa nesie v modálnej nálade, ktorú striedajú zaranžované osminové reťazce. Aranžérsky aj kompozične odviedol Zenon bezchybnú prácu. V tejto kompozícii počuť evidentný vplyv zoskupenia John Colrane quartet zo 60. rokov minulého storočia. Zenon má moderný saxofónový tón - plný alikvót, farieb, sily, originálneho výrazu a hĺbky. Jeho práca s dynamikou, vibrátom a nadrozsahovými tónmi je fantastická. O jeho sólach ani netreba písať. Ide o učebnicovo vystavané improvizácie, v ktorých je počuť celá história jazzového štýlu hrania - od swingových motívov, cez bop a modalitu, až po moderné hexatoniky a pentatoniky. Zaujímavý je však Zenonov unikátny prístup k rytmu a celkový koncept jeho hudby. Na jednej strane je jeho rukopis rozpoznateľný a výborne do seba zapadá, no pri vnímavom počúvaní si všimnete jemné rozdiely v jednotlivých skladbách, ktoré sú podľa mňa kľúčové. V detailoch jednotlivých aranžmánov sa nachádza esencia tejto lyrickej hudby.
Album obsahuje skladby, v ktorých sú aj pekné spievané časti melódií inšpirované z lídrovho rodného Puerto Rica. V poslednej stope Despedida nechýba citácia pesničky Auld Laung Syne, na ktorej Zenon postavil túto skladbu. Nasleduje prechod do modálnej časti a fenomenálneho Zenonovho sóla. O tejto hudbe by sa dalo veľmi veľa písať, hlavne odborne a analyticky, odporúčam však každému, kto má rád špičkový moderný jazz a unikátnu latinovú hudbu, aby si ju v prvom rade vypočul.
Treba povedať, že nejde o hudbu, ktorú by som si pustil pri pohári dobrého vína a čítaní knihy. Myslím si však, že napriek svojej zložitosti v nej nájdu nespočetné kvality nielen všetci hudobníci, ale aj laici a záujemcovia o akúkoľvek "modern contemporary music."
Dávid Oláh
