28. november, klub LOFT, Bratislava. Druhý ročník Gypsy jazz festivalu.
Organizátori i tento raz vsadili na istotu a do hlavného mesta republiky priviedli skutočnú lahôdku. V programe sa totiž zjavila svetová legenda, americký saxofonista Ernie Watts so svojim kvartetom. Ďalšími lákadlami boli vystúpenia slovenskej jazzovej elity, a to konkrétne projektu Jazzonance dua Ľuboš Šrámek - Berco Balogh a kapely Jazz in the City na čele so saxofonistom Milom Suchomelom. Ako to teda celé prebiehalo?
Otváracím číslom večera bolo vystúpenie zoskupenia Jazzonance, súčasťou ktorého bola prezentácia nového CD The Savoy Stories. Na tomto projekte spojil aranžér a klavirista Ľuboš Šrámek sily so spevákom Bercom Baloghom, pričom si k štúdiovej i koncertnej spolupráci prizvali hudobníkov zvučných mien (Juraj Griglák, Matúš Jakabčic a i.). Kapela počas štyridsaťpäť minútového setu predviedla moderný jazzový mainstream na vysokej interpretačnej úrovni. Zazneli poctivé jazzové evergreeny ako Autumn Leaves či Route 66, no prišlo i na autorskú hudbu. Oživením vystúpenia bolo hosťovanie českej „ex-superstaristky“ Moniky Bagárovej. Jazzonance možno teda v tejto dramaturgii označiť za veľmi príjemný predkrm.
Koncert s poradovým číslom dva odpálila zostava Jazz in the City. Kapela okolo saxofonistu Mila Suchomela odohrala výhradne vlastné kompozície. Svižné funkové tempo, bezchybné inštrumentálne výkony, pestré improvizácie. Vystúpenie malo správny drive aj potrebnú charizmu. Čerešničkou na torte bol hosť skupiny, krásna kubánska flautistka Glenda Lopez. Aj vďaka nej sa nálada na pódiu presunula z jazzových polôh do temperamentného latina, čo veľmi pozitívne ocenilo i publikum. Ako pozvánka na hlavný klinec večera sa v poslednej skladbe po boku Mila Suchomela objavil sám maestro Ernie Watts.
Čo napísať k Erniemu Wattsovi? Osemnásť albumov, dve ceny Grammy, v zozname umelcov, s ktorými spolupracoval, by sme sa dostali od Dizzyho Gillespieho až po Rolling Stones. Čo je však najpodstatnejšie, Ernie Watts je už desaťročia legendou jazzového saxofónu, hráč s jedinečným tónom a charakteristickým štýlom. Do Bratislavy si priviedol trio nemeckých hudobníkov v obsadení Christof Sänger (klavír), Rudi Engel (kontrabas) a Heinrich Köbberling (bicie). Ťažiskom koncertu, trvajúceho niečo cez hodinu, boli kompozície z nového albumu Oasis. O muzikantských schopnostiach Wattsa, či každého z jeho spoluhráčov snáď netreba rozpisovať. Za zmienku však stojí dramaturgia vystúpenia. Kapela umne prešla od moderného jazzu v To the point či You are there, cez orientálne nálady v titulnej Oasis až k be-bopovej klasike Shaw Nuff dua Gillespie – Parker. Na dlhých improvizačných plochách sa nekonali žiadne jazzové klišé. Ernie predstavil možnosti saxofónu od zamatových spodkov až po expresívny vreskot. Šesťdesiat minút prvotriedneho jazzu uplynulo ako voda a publiku neostávalo iné, než vyprevadiť hviezdu potleskom v stoji.
Aký bol teda Gypsy jazz festival? Opäť raz úspešný. Kvalitne zorganizovaný, dramaturgicky vygradovaný, menej „gypsy“, viacej „jazz“. Príjemné priestory v spojení so skvelými interpretmi a svetovou hviezdou, to musí vždy skončiť na výbornú.
Miroslav Bachura
Foto: Rudolf Baranovič
