21. októbra 2016, Bratislava
Určite každý návštevník bratislavských Jazzákov bol už dlho pred nimi zvedavý na programovú skladbu a na muzikantskú úroveň koncertných vystúpení aj tohtoročného festivalového maratónu. Patril som medzi nich aj ja.
Osvedčená hala B2 bratislavskej Incheby, parkovisko, úzke točité schodisko na poschodie, osvedčená prestávková miestnosť s bufetmi - a z nej prístup do sál s „A“, aj „B“ pódiom, predaj stravných lískov tzv. “Lipoviek“ - všetko známe veci pre skúseného návštevníka. Nielen začiatok prvého koncertu, ale aj celý časový harmonogram večera klapal veľmi dobre! Určite k tomu prispeli aj veľké ručičkové hodiny na pódiu, ktoré slúžili účinkujúcim ako časová orientácia. Veľmi dobrý nápad!
Ako je už zvykom, prvým vystupujúcim na pódiu „A“ mal právo byť víťaz minuloročnej súťaže Pódia mladých talentov Nadácie SSP. Preto o 19:00 stála na pódiu košická formácia:
CHA BUD! (SK)
O tomto oktete mladých hudobníkov z Košíc som sa dočítal, že ich názov znamená v preklade z rómštiny „Zjedz veľa“, že sa sformovala v roku 2011 a že ich snahou je predstavovať vlastné autorské kompozície. Štýlovo, alebo hudobným výrazom sa orientujú na vplyvy súčasného jazzu, groovu, tanečného funku, d´n´b, dubu a či neofusion. Priznávam sa, že väčšine z týchto pojmov nerozumiem, preto radšej poviem svoje vlastné dojmy z ich vystúpenia na pódiu Jazzákov! Mne osobne sa koncert Cha Bud-u veľmi páčil! Možno by som v skladbách repertoáru privítal zmeny v rytmoch, dynamike a výraze. Efektom modulovaný spev, myslím vo štvrtej skladbe, ma za srdce nechytil... Ale kapela znela a hrala veľmi vyrovnane a technicky výborne! To platí aj pre rytmiku, aj pre dychy. Dychové podohrávky aj technické pasáže boli čisté a technicky výborné!
Obsadenie: Peter Šafránek - gitara, talkbox (?); Matej Lazár - klávesy; Adam Richter - basgitara; Viktor Balog - bicie; Pavol Jeňo - trúbka; Filip Molčányi - altsax; Viktor Vaitovič - tenorsax; František Beneš - perkusie.
ADAM BEN EZRA (IZR)
Koncert kontrabasistu ako „One Man Show“ sľuboval veľký muzikantský zážitok, preto som sa naň tešil! Koncertu predchádzala povesť novej hviezdy - či „superstaru“ budúcnosti jazzového kontrabasu a teda o to viac som bol zvedavý! Áno, hneď na začiatku bolo jasné, že sa jedná naozaj o výnimočne technicky aj muzikantsky skvelého sólistu! Technika aj pravej aj ľavej ruky bola fantastická a Adam Ben Ezra bez ťažkostí hral rýchle behy vo všetkých polohách, aj v akordoch, aj „con arco“ (so slákom). A navyše, ešte stíhal dopĺňať hru perkusistickými údermi rúk na telo kontrabasu! A naozaj obdivuhodne zvládal aj pomoc elektronických pedálových rekordérov a efektov, takže keď ešte pridal aj spev (v skladbách „India Town“ a „Prayer“), potom hru na klavíri, potom na flaute a neskôr na klarinete, a na nohe mal priviazanú malú rytmickú tamburínu, už sa mi to pomaly začalo vidieť až „príliš“ artistické - a bohužiaľ na úkor toho najdôležitejšieho - jazzu! V žiadnom prípade ale nemením názor, že sme mali možnosť vidieť a počuť celkom skvelého kontrabasistu a multiinštrumentalistu!
Adam Ben Ezra - 5-strunový kontrabas, spev, klavír, flauta, klarinet, perkusie, looper, efekty.
ENRICO RAVA Quintet Tribe feat Gianluca Petrella (ITA)
Talianska jazzová legenda a hviezda, trúbkár a hráč na krídlovku, skladateľ, sa narodil v roku 1939 (má 77 rokov). Začínal ako trombónista, ale keď počul nahrávky Milesa Davisa, vymenil tento nástroj za trúbku. V roku 1967 sa presťahoval do New Yorku, kde sa začala jeho jazzová kariéra a spolupráca s hviezdami ako Carla Bley, Lee Konitz, Pat Metheny, Michel Petrucciani, Joe Lovano, Gil Evans, a mnohí ďalší. Orientoval sa na bebop, ale aj na avantgardný jazzový prejav.
Enrico Rava bol pre mňa tým najväčším lákadlom v programe 1.dňa Jazzákov - a veril som, že s ním príde na pódium aj jazz! No a ešte k tomu dychové duo krídlovka / trombón - čo som si ešte viac mohol želať!? Skutočne, koncert bol parádny a fantastický! Okrem samotného Enrica, ktorý hral s obrovským otcovským nadhľadom a bravúrou, bola v kvintete celkom úžasná jazzová rytmika: vynikajúci klavír, skvelý kontrabas a krásne jazzové bicie! A ako sa píše v dodatku názvu kapely, koncert predstavuje výrazného mladého sólistu - trombónistu Gianlucu Petrellu. Gianluca skutočne nenechal nikoho na pochybách, že je výborným a technicky bravúrnym hráčom, jeho súhra s Enricom sa zaskvela najmä v krásnej časti a capella (len duo trúbka / trombón). Musím podotknúť, že na môj vkus hral trombón ale príliš ostro a stále vo fortissime - k zamatovej krídlovke Enrica by sa mi viac pýtal jemnejší tón a prejav. Ale koncert bol bezpochyby vynikajúci!
Obsadenie: Enrico Rava - krídlovka; Gianluca Petrella - trombón; Giovanni Guidi - klavír; Gabriele Evangelista - kontrabas; Fabrizio Sferra - bicie.
NIK WEST (USA)
Hviezdne superlatívy predchádzali koncert tejto americkej funkovej speváčky a basgitaristky. Nepochybne pre fanúšikov tohto žánru a tohto pódiového výrazu vystúpenia sú tieto označenia pravdivé a opodstatnené! Hneď začiatok s impozantným úvodným sólom krásnej veľkej súpravy bicích toho prezradil veľa o úrovni muzikantov tohto malého orchestra. No nepočítam sa medzi odborníkov ani znalcov, ktorý by si mohol trúfnuť hodnotiť funkový koncert takého rangu, ako bola Nik West a jej kapela! Preto verím, že najvernejšie si dojem z ich vystúpenia urobil každý poslucháč sám!
Obsadnie: Nik West - badgitara, spev ; Hubie Wang - gitara, spev ; RJ Norwood jr. - bicie ; Clifton Williams - klávesy, spev ; Amber Sauer - vokály ; Collen Cole - vokály.
Dovoľujem si mať ale (za seba) pripomienku k ozvučeniu špeciálne tohto koncertu: beriem na vedomie, že funk má a musí mať podporu v až nadmerne silnom zvuku a najmä v oblasti basových frekvencií. Napriek tomu ostávam byť presvedčený, že menej je viac a pri decibeloch to platí obzvlášť. Údery veľkého bubna a slapové údery basovej gitary a adekvátne zvuk ostatných nástrojov boli neúnosne silno ozvučené. Každý basový tón, či úder, som žiaľ, pociťoval až ako fyzickú bolesť.
Inak, musím vysloviť kompliment zvukárom za naozaj výborné a profesionálne ozvučenie ostatných koncertov v sále! A blikajúce svetlá tentoraz neboli až také útočné - pochvala!
Ako muzikant sa teším každému výbornému a výnimočnému hudobnému prejavu! Koncerty 1. dňa Bratislavských Jazzových Dní boli výborné a veľa tam bolo aj výnimočného! Ale sem-tam sa niečo našlo aj pre pripomienky!
Vlado Vizár
foto: Peter Ťapaj
