Sisa Michalidesová krstila: Album Chloe oživil mystické legendy

Hudobníčka a skladateľka Sisa Michalidesová priniesla na svet čerstvý album s názvom „Chloe“. Krstilo sa v unikátnych  priestoroch pieštanskej Elektrárne, koncert medzinárodnej zostavy priniesol nevšedný hudobno-vizuálny zážitok.

Laureátka minuloročného ocenenia Esprit nezaspala na vavrínoch, práve naopak. Novinka z  autorského pera Sisy Michalidesovej prináša ďalšie hudobné transformácie životných zážitkov. Kompozície sú jednak inšpirované postavou Chloe z divadelnej hry Silent rhapsody, ktorá vznikla na námet autorkinej knihy Sisa a Sivý holub a súčasne zrkadlia mystický svet magických historiek o strašidelných bytostiach a čarodejniciach, ktoré Sise priniesol jej synovec z Mexika.

Sisa je známa aj tým, že si dokáže ku svojej hudbe našiť hudobníkov na mieru, a to nikdy nie hocijakých. Na pódiu piešťanskej Elektrárne sa tak stretla celá medzinárodná zostava muzikantskej elity -  vynikajúci poľský klavirista Piotr Wyleżoł, jedinečný maďarský trubkár Kornél Fekete Kovács, elitnú česko-slovenskú rytmickú dvojku Tomáš „Gaštan“ Baroš – Majo Ševčík tu netreba snáď nikomu predstavovať. Po boku nemohol Sise samozrejme chýbať vynikajúci klávesák, zvukový majster a manžel Peter Preložník.  O moderovanie celého koncertu sa postaral Luboš Šrámek. Pokiaľ by sa rozhodol jedného dňa zavesiť svoje mimoriadne klavírne a aranžérske umenie na klinec, okamžite by mohol presedlať na vlastnú one man show – takými výbuchmi smiechu obecenstva by nepohrdli ani Radošinci.

O hypnotický vizuálny rozmer vystúpenia sa okrem žiariacej Sisy postarala projekcia s výtvarnými dielami Luboša Čierneho, autora obalu albumu. Naopak fotografie z Ostrova bábik priniesli mrazivú atmosféru, ktorá by sa dala krájať - v skladbe inšpirovanej príbehom ostrova v Mexiku, na ktorom ľudia našli mŕtve dievčatko a dodnes mu nosia bábiky a vešajú ich na stromy...

Krstným otcom cédéčka Chloe sa stal hudobník Matúš Jakabčic, ktorý za asistencie Luba Šrámka okúpal bábiku „po mexicky“ a posypal jej hlavu chilli papričkami. V jeho príhovore zazneli tieto slová: „Keď sa pozrem späť, Sisa prešla veľmi veľkú cestu od tej doby, čo som ju kedysi učil na konzervatóriu. Je to poznať na tom, že si našla svoj vlastný rukopis. Keď mi poslala nahrávky ešte než bolo CD urobené, tak aj keby som nevedel, že kto to poslal, tak mi bolo jasné, že to je jej hudba. Pretože počas tej doby sa dopracovala k niečomu, čo je v umení veľmi dôležité. V umení musí byť aj objektívna kvalita, ale aj subjektívny pohľad. Keby ten nebol, všetko by bolo rovnaké. Umelci dokážu vidieť realitu každý po svojom, a to je práve Sisin prípad. Našla si svoj rukopis a to je to veľmi cenné.“ 

A ako to teda celé znelo? Práve pri hudobných kompozíciach Sisy Michalidesovej obzvlášť platí to staré známe - o písaní o hudbe ako o tancovaní o architektúre.  Jednoducho si zožente  cédéčko, spravte si naňho čas a dostanete výnimočný zážitok z prvej ruky!

Peter Baláž

Foto: Peter Konečný