Rok 2025 nás prekvapil množstvom pozoruhodných albumov, ktoré dokazujú vysokú remeselnú úroveň slovenskej scény. Preto už nemožno zohľadňovať len hráčske kvality, ale najmä autorskú výpoveď, kompozičnú invenciu či schopnosť vytvoriť album, ktorý funguje ako celok. Dnes nahliadneme na projekty, ktoré nielen prepájajú rozličné hudobné či estetické vplyvy, ale predovšetkým sa snažia o osobitosť.
Feledi / Slávka / Zajaček H3O Organ Trio – „Synergia“ (vlastný náklad)
Tibor Feledi – organ / Marián Slávka – bicie nástroje / Peter Zajaček – gitara
Konečne sa aj v našich končinách zjavilo hammondové H3O Organ Trio s debutovým albumom „Synergia“. Zoskupenie, ktorého členmi sú hráč na klávesových nástrojoch (v tomto prípade na hammond organe) Tibor Feledi, bubeník Marián Slávka a gitarista Peter Zajaček síce vychádza z tradície klasických organových trií 70. rokov minulého storočia, no ponúka modernejší a experimentálnejší prístup. Debut „Synergia“ priniesol osem autorských kompozícií, v ktorých kapela hľadá originálny zvuk vychádzajúci z fúzie jazzovej tradície, súčasného groovu a improvizácie. Album vznikal ako živá štúdiová nahrávka, čo na jeho dynamike a prirodzenosti počuť. Dôkazom je úvodná téma Sevenfold Funk s hutným lomeným groovom, ostentatívnym hammondovým zvukom a prenikavými gitarovými riffmi, ktoré oscilujú medzi melodickou psychedelickosťou a rockovou razanciou. Pri Flashbacks alebo Blue City kapela zvoľňuje a pomyselne uberá nohu z plynu. Výraznou devízou albumu je vzájomná chémia medzi hudobníkmi. Tibor Feledi presviedča, že Hammond organ nemusí byť len harmonickým základom či dominantným sólovým nástrojom, ale napríklad aj farebnou zvukovou stenou. K tomu napomáha mimoriadny cit pre detail a pevný groove Mariána Slávku. Peter Zajaček miestami jemne vykresľuje atmosféru, no nebojí sa ani pritvrdiť jazz-rockovú explóziu. A záverečná Spirit Jam je fiestou a spontánnou oslavou vzájomného muzicírovania. Teším sa na pokračovanie, páni!
Jazzinfection Trio (La Plata Production)
Sisa Michalidesová – flauty, spev / Pavol Bereza – gitara / Róbert Vizvári – basgitara
Skladateľka a flautistka Sisa Michalidesová už roky prekvapuje plnotvárnosťou svojich projektov. Po košatých kompozíciách farbisto kolorujúcich scénický príbeh posledného albumu „Fatal Gulp“ prišla s komorným projektom Jazzinfection Trio s gitaristom Pavlom Berezom a basgitaristom Róbertom Vizvárim. Trio prekvapí dynamickým zvukom, originálnymi aranžmánmi a prepojením rôznych hudobných žánrov. Hudobne čerpá z fusion a nabieha scénickým produkciám, čím vytvára pestrý a sugestívny zážitok pre široké spektrum poslucháčov. Autorské skladby reflektujú najrôznejšie hudobné inšpirácie a zdanlivo komorný formát pôsobí zvukovo prekvapivo veľkoryso. Deväť autorských skladieb predstavuje pestrú mozaiku, pričom každá z nich má osobitú atmosféru a prirodzený vývoj. Michalidesovej flauty – od priečnej po zobcové – vytvárajú ojedinelé farebné palety, Berezove party neskĺzavajú do samoúčelnej virtuozity, ale podporujú celkovú dramaturgiu a Vizváriho basgitara je pevným základom a rovnocenným partnerom v improvizačných dialógoch, pričom jeho rytmická istota sa prirodzene spája s melodickou invenciou. Aj v technicky náročných častiach zostáva hudba komunikatívna a melodická. Najvýraznejším a najemotívnejším trackom pre mňa osobne ostáva krištáľovo priezračná Berezova téma Bunnies & Kittens prekypujúca vynaliezavou methenyovskou lyrikou. Škoda, že sa podobných nápaditých a intenzívnych momentov nedostalo na album viacero...
Lawn Dogs – „Eclectic Dreams“ (vlastný náklad)
Vincent Szabó – gitara / Szabolcs Varga – bicie nástroje / Lukács Márton – klávesové nástroje / Kristóf Szabó – basgitara
Po priaznivo prijatom debute „The New Poetry of the Fallen Testament“ (2022) nesiahla maďarsko-slovenská formácia Lawn Dogs po osvedčenom recepte, ale rozhodla sa pre kompaktnejší a kompozične zrelší zvuk. Album „Eclectic Dreams“ intenzívnejšie prepája fusion s prog-rockom a napriek množstvu štýlových vplyvov nepôsobí ako eklektický experiment. Jednotlivé skladby sú ucelenými príbehmi, v ktorých sa technická virtuozita podriaďuje atmosfére. Posunom je aj práca s dynamikou. Kde debut staval na dlhých kompozičných oblúkoch, „Eclectic Dreams“ ponúka kompaktnosť. Hudobníci sa vyhýbajú zbytočnému exhibovaniu a sústreďujú sa na prirodzený vývoj. Najvýraznejšou osobnosťou kvarteta je Lukács Márton, ktorého klávesové nástroje menia charakter jednotlivých skladieb – od jemných ambientných plôch cez nostalgické klavírne pasáže, až po energické úseky. Zvuk je oproti debutu hutnejší a razantnejší, produkcia kladie dôraz na energiu celej kapely. Najsilnejšie momenty prichádzajú v skladbách, kde lyrické pasáže postupne kulminujú do intenzívnych fusion gradácií (napríklad v záverečnej Uninhabited Island).
Denis Gerhardt – „YIN YANG“ (vlastný náklad)
Denis Gerhardt – klávesové nástroje, roli seaboard M, elektrická gitara
Každoročne prichádza Denis Gerhardt s novým autorským albumom. Jeho jazz-fusion projekt s dôrazom na melodiku prináša štrnásť nových skladieb s bonusom Zamyslenie jeho otca, nestora moderného slovenského jazzu, Ladislava Gerhardta, ako aj úpravu tradičnej rómskej piesne Dado Dado. Samotný názov „YIN YANG“ naznačuje kontrastnosť – pokoj verzus energiu, lyriku oproti rytmickej razancii. Nie vždy sa mu tento koncept darí pretaviť do presvedčivého hudobného tvaru. Nemožno mu uprieť skladateľské remeslo, premyslené aranžmány, niektoré skladby ukazujú schopnosť budovať napätie. Striedanie pokojnejších a intenzívnejších pasáží v titulnej Yin Yang nepôsobí samoúčelne a hudba má prirodzený oblúk. Hoci sú Gerhardtove témy príjemné, len zriedkakedy prekvapia a po skončení sa rýchlo vytrácajú z pamäti. Škoda, že nádherné scénické Zamyslenie dostalo tak ohavne syntetickú podobu...
Boris Bačik – „Každonočné sólo“ (HLAVA XXII)
Boris Bačik – spev / Ľuboš Šrámek – klavír / Nikolaj Nikitin – saxofón / Pavol Bereza – gitara / Juraj Šušaník – bicie nástroje
Herec, bábkoherec a dlhoročný zdravotný klaun Boris Bačik, známy z projektu Červený nos Clowndoctors, prišiel so speváckym debutom. Impulzom na vznik autorského albumu bolo stretnutie s organizátormi Medzinárodnej jazzovej dielne Doda Šošoku v Piešťanoch – Nikolajom Nikitinom, Ľubošom Šrámekom a Martinom Petrenkom. Hoci je „Každonočné sólo“ Bačikovou osobnou autorsky hudobnou i textovou výpoveďou, dobrý úmysel nestačí na vznik presvedčivej nahrávky. Melodicky príjemné skladby len málokedy dokážu prekvapiť a zanechať výraznejšiu stopu. Pohybujú sa v bezpečných harmonických schémach, plynú pokojne, no zároveň príliš monotónne. Bačikove texty smerujú k civilnej výpovedi, no zostávajú na úrovni všeobecných konštatovaní. Interpretácia zvyčajne zostáva v jednej dynamickej aj výrazovej polohe. Devízou albumu sú hostia a kultivované aranžmány Nikolaja Nikitina a Ľuboša Šrámeka, no matéria by si pýtala výraznejšieho autora...
Autor: Peter Motyčka
