Streaming hudby pod kritikou za nízke honoráre

Streaming hudby pod kritikou za nízke honoráre
Miroslav Bachura

Živelnú diskusiu rozpútalo na stránkach New York Times rozhodnutie speváčky Taylor Swift stiahnuť svoj nový album zo streamingovej služby Spotify. Na prvý pohľad nejde o nič svetoborné, no denník následne zverejnil anketu so zaujímavou otázkou: Je internetový streaming hudby prospešný pre hudobníkov?

 

Služba Spotify ponúkajúca spoplatený streaming jednotlivých skladieb sa medzi poslucháčmi teší vzrastajúcemu záujmu v porovnaní s internetovým sťahovaním či kupovaním pevných nosičov. Úmerne s tým však vzrastajú i kritické hlasy, väčšinou poukazujúce na jeden hlavný problém - biedne nízka almužna, ktorú z takéhoto predaja hudby dostávajú samotní hudobníci. Ide doslova o niekoľko centov. Tak napríklad istý nórsky label Racing Junior vykázal zisk celých 19 nórskych korún (2,25e) za viacej ako 55-tisíc streamov. "Nenechajte sa pomýliť. Všetci tí mladí hudobníci, ktorých objavíte na Spotify nedostanú nič zaplatené," zhrnul situáciu frontman Radiohead Thom Yorke.

 

Súčasný model služby je nastavený tak, že väčšina zo sumy za každý stream skladby ostane prakticky v rukách vydavateľa. Takto nastavený systém je vodou na mlyn veľkým labelom zastrešujúcim najpopulárnejších interpretov a súčasne gilotínou pre väčšinu jazzu, klasiky, folku, experimentálnej a alternatívnej hudby. Ako v diskusii v New York Times poznamenal profesor hudobného manažmentu na Berklee George Howard: "Pokiaľ je potrebných tisíc streamov, aby label zarobil to, čo zarobí za jeden predaný album cez iTunes, je rozhodnutie opustiť Spotify pochopiteľné."

 

Pohľadom aktívneho muzikanta zo sféry nekomerčnej hudby zhodnotil prínos služby spotify jazz-rockový skladateľ a gitarista Marc Ribot: "Pokiaľ je streaming budúcnosťou predaja hudby, potom moja vlastná vízia nevyzerá dobre. Počas prvého roku na Spotify moja kapela zarobila 112,80 euro v Európe a 47,12 dolárov v Amerike. Náklady na album boli okolo 15-tisíc dolárov. Pre porovnanie, predaj CD na predošlých albumoch nám vynášal 4 - 9-tisíc dolárov. Možnože trh vie všetko najlepšie a svetu bude lepšie bez hudobníkov ako som ja. Osobne si nerobím žiadne nároky, ale svet musí pochopiť, čo znamená alternatívna hudba pre kultúru. Alternatívni muzikanti tvoria 38% podielu na hudobnom trhu, no zároveň 90% všetkých aktívnych hudobníkov."
 

Nuž, rozruch okolo Spotify je zrejme ďalším príznakom zväčšujúcej sa priepasti medzi prekvitajúcim digitálnym predajom hudby apelujúcim na pohodlnosť poslucháčov a samotnými hudbnými žánrami existujúcimi najmä v live koncertnom prostredí. Nie len jazz, ale i ďalši takéto žánre zdá sa majú vo svojej povahe problém vysporiadať sa s trendami digitálneho obchodu. O to opodstatnenejšie vyznievajú apely na pestovanie "starých" poslucháčskych návykov - chodiť na koncerty a kupovať pevné nosiče. Ako v debate New York Times hodnotila popová ikona Suzanne Vega: "Zrejme sa musíme znova naučiť, že skladby a albumy majú svoju hodnotu a že hudba je umenie ako hociktoré iné."

 

zdroj: New York Times, Wikipedia

Miro Bachura

 

 

 

 

Ďalšie články

Hyperinflácia hudby: Ako hudba stratila cenu
Oprášme si základy ekonómie. Ak štát pustí do obehu viac peňazí, hodnota týchto peňazí sa zníži....
Hanka G a Ondrej Krajňák vystúpia v Košiciach s projektom Symphony Meets Jazz
Speváčka Hanka G, ktorá už niekoľko rokov pôsobí v New Yorku, dlhodobo spolupracuje s ...
Stars Fell on Vyšný Kubín (or elsewhere)
Keď slávny americký songwriter Frank Perkins komponoval v roku 1934 známu jazzovú hymnu „Stars Fell...
Haleluja Rhodes - Otto Hejnic Trio: "This is How it Is"
Počas tohtoročných Veľkonočných sviatkov (2022) som spieval to slávnostné Haleluja minimálne z...
Modrá je dobrá, ale predovšetkým ohurujúca, úchvatná a podmanivá: listovanie modrým zápisníkom Ester Wiesnerovej
Dnes začína turné „Blue Journal“, na ktorom sa speváčka a skladateľka Ester Wiesnerová pokúsi spolu...