Niekedy stačí k úspechu strohý menoslov: Mino Cinelu a Nils Petter Molvaer. Francúzsky perkusionista, ktorého raketovú kariéru naštartoval v 80. rokoch minulého storočia Miles Davis a nórsky trubkár, ktorý totálne roztrieštil všetky jazzové stereotypy a svojimi nahrávkami prakticky definoval elektronický jazz budúcnosti. Ich stretnutie na bájnom ostrove prinieslo nesmierne zaujímavé ovocie.
Bájna krajina Sulamadiana je viac-menej výplodom fantázie francúzskeho perkusionistu a nórskeho trubkára, keďže odkazuje na nórsky ostrov Sula, na ktorom vyrastal Molvaer a ako aj lokálny názov ostrova Martinik – Madiana, odkiaľ pochádzajú rodičia perkusionistu. Práve tento názov nesie ich spoločný projekt „Sulamadiana“ (BMG / Modern Recordings 2020). Pokiaľ si nedokážete predstaviť dialóg trúbky s bicími nástrojmi tak treba dodať, že štúdiová práca umožňuje navrstvenie nástrojových či vokálnych stôp prakticky bez obmedzenia a obaja aktéri počas nahrávania neraz siahli po gitarách alebo po prednahratých zvukových slučkách. Napriek tomu sú na prvé počutie rozpoznateľné špecifiká oboch hráčov a výsledkom je osobité prepojenie severského a karibského univerza.
Prakticky každé zameranie novej krajiny v podaní zememeračov Mina Cinelu a Nilsa Pettera Molværa vyzerá odlišne. Najtypickejšími znakmi sú éterickosť (prezentuje ju napríklad Process of Breathing) a kontrastnosť (v baladickej Indianale ju zosobňujú kvázi-indické rytmické vzorce a sférické dofarbovanie trúbky). Výraznou líniou albumu „Sulamadiana“ je vzájomný rešpekt a tolerantný prístup, napríklad v podobe vytesnenia vlastného „ja“ a poskytovania priestoru hudobnému partnerovi.
Impulzom k vzájomnej spolupráci nórskeho trubkára a francúzskeho perkusionistu bol festival v tureckej Kapadócii v roku 2015, na ktorom sa stal Mino Cinelu účastníkom Molvaerovho sólového recitálu. Obaja aktéri sa dohodli prakticky okamžite a nahrávka vznikala v oboch domácich štúdiách: v nórskom Osle a v newyorskom Brooklyne. Unikátne prepojenie malo spoločného menovateľa: odkaz Milesa Davisa, s ktorým Cinelu spolupracoval na sérii štúdiových i koncertných albumov v polovici 80. rokov minulého storočia a ku ktorého odkazu Molvaer ako trubkár dlhodobo vzhliadal.
Netuším, kedy opäť uvidíme Mina Cinelu na domácich pódiách, no o Nilsovi Petterovi Molværovi to viem povedať celkom presne: 17. marca bude v Trenčíne spolu s gitaristom Davidom Kollarom a elektronickým producentom Tomášom Mutinom svojím hudobným sprievodom podfarbovať legendárny film bratov Siakeľovcov Jánošík. Mal som to šťastie zažiť podobný tím s iným, charakterovo trochu odlišným trubkárom Erikom Truffazom a bol to neskutočný zážitok. Trenčiansky Jánošík sľubuje podobný zážitkový pobyt v bájnom svete. Niečo ako Sulamadiana?
Autor: Peter Motyčka
Foto: Delphine Bertrand
