Klavirista Michal Vaňouček je slovenskému publiku známy predovšetkým z formácie As Guests, ktorú založil spolu so spolužiakom, vibrafonistom Mirom Herákom. Málokto však vie, že obaja menovaní dnes pôsobia v Holandsku, kde stoja na čele ansámblu The Hague Ethospheric Orchestra, teda THEO.
The Hague Ethospheric Orchestra je medzinárodná dvanásťčlenná zostava sídliaca v holandskom Haagu. Okrem Vaňoučeka s Herákom zastupujú slovenské farby v tomto zoskupení i trombonista Marián Mašik, tiež svojho času pôsobiaci v As Guests. THEO v minulom roku vydali svoj vôbec prvý štúdiový album s názvom Earthing. Mierou vrchovatou sa na tomto počine podieľal práve Vaňouček, ktorý je jednak autorom troch kompozícií, jednak aranžérom skladieb na albume a v duu s Herákom i producentom.
Album Earthing je sviežim príkladom moderného orchestrálneho jazzu. Jazzu, ktorý spája tradičné postupy sólovej improvizácie s prekomponovanými pasážami, pestrými hudobnými náladami a bohatými inštrumentačnými riešeniami. V hudbe THEO je cítiť jazz i klasiku, latinsko-americké hudobné vplyvy no i balkánsky či dokonca slovenský folklór. 
Veď napokon, Earthing začína práve Vaňoučekovou úpravou ľudovky Hore háj Dolu háj, ktorá v podaní THEO dostáva chytľavý groovujúci pulz. Ľudové korene skladby umocňujú zasadenie klarinetu a flauty medzi dominantné sólové nástroje a atmosféru dotvárajú tiež hrdelné vokály poľskej speváčky Anky Koziel. Rodnú hrudu evokuje i druhá skladba na albume, príznačne nazvaná Burchak – krásne vygradovaná jazzová groteska s prvkami dychovky je zrejme programovým zhudobnením toho, čo nasleduje po nadmernej konzumácii rovnomenného nápoja, tak či tak, opäť je namieste zdôrazniť Vanoučekove vkusné aranžérske pero a výborné sólové výkony jednotlivcov. THEO však nelipnú len na východoeurópskych vplyvoch, tretia Chovendo na Roseirai od brazílskej legendy Antonia Carlosa Jobima zaujme bossa nova rytmom a krásnym flautovým sólom v druhej polovici skladby. V inom duchu sa nesie kompozícia Shower od hosťujúceho klarinetistu a skladateľa Michaela Moorea, ktorá subtílnejšou inštrumentáciou, netradičnou rytmikou zvukom trúbky s dusítkom pripomína skôr odkaz Davisových slávnych kvintetov než zvuk orchestra. Piatu skladbu, pomalú Mano si Vanouček a spol. požičali od talianskeho klaviristu Augusta Piroddu. Earthing konči dvoma rýchlejšími eklektickými kusmi Vanoučekovho autorstva, jazzovo-funkovou Off Shoot a trojdobým tancom v balkánsko-cigánskom duchu Vampdance.
Album Earthing je teda veľmi pestrý počin, nie len čo do počtu nástrojov ale hlavne svojimi náladami a rôznorodým hudobným materiálom. Je to super počúvanie i pre nejazzového poslucháča, nájdete tam veľmi vkusne zaranžované kombinácie jazzových improvizácii s prekomponovanými pasážami, groovujúcu rytmiku a hlavne veľa dobrých hudobníkov na čele s našincom Michalom Vaňoučekom.
Miro Bachura
