Tohtoročný festival Hudba v Meste patril Blues

Tohtoročný festival Hudba v Meste patril Blues
jazz.sk

Letných hudobných festivalov je na Slovensku ako maku ale len máloktoré majú vo svojej ponuke aj bluesovú hudbu. Medzi tie výnimky patrí skalický festival Hudba v Meste.

Festival nie je zameraný výhradne na blues, v tomto roku by celkom pokojne mohol niesť názov Blues v meste. Neobyčajne lákavá ponuka jeho tretieho ročníka prekonala všetky očakávania. Veď organizátorom festivalu sa podarilo „kúpiť“ také veľké mená zo zahraničia ako sú Cedric Burnside Project (USA) a Danny Bryant´s Red Eye Band (GB), ktoré v piatok 3. augusta dotiahli do Skalice nielen domácich fanúšikov, ale medzi asi pol tisíckou návštevníkov boli aj hostia z Bratislavy, Trnavy, Nitry, Banskej Bystrice, neďalekých Čiech ale aj z Rakúska a Maďarska. Ba dokonca som tam zazrel aj niektorých slovenských bluesových muzikantov, o ktorých je všeobecne známe, že na podujatia, na ktorých nehrajú, nechodia. A to je už čo povedať.

Cedric Burnside, vnuk legendárneho mississipského bluesmana R. L. Burnsidea, dokázal starú známu pravdu, že jablko nepadá ďaleko od stromu. Podobne ako jeho dedo, aj on hral country hill blues, ale ako! Na pódiu sa objavil iba vo dvojici s gitaristom Trentonom Ayersom. Človek by si pomyslel, čo už môže zahrať bubeník s gitaristom? Ale ten kto nezažil ich koncert, nevie si ani predstaviť, aká to bola paráda. Cedric Burnside nebúchal, ale skutočne hral. Hral neobyčajne razantne, presne, dynamicky a s obrovským odpichom. Nenadarmo ho americká Blues Foundation vyhlásila roku 2010 za bubeníka roka. A k tomu výborne spieval. Jeho spoluhráč, elektrický gitarista Trenton Ayers, s farmárskym klobúkom na hlave a nemiznúcim úsmevom kombinoval akordy s výraznými basovými linkami a s občasnými rýchloprstými až rockovými sólami. Hrali väčšinou vlastné skladby, niečo od R. L. Burnsidea a začul som tam aj odpichovú verziu starého chicagského štandardu Killing Floor od Howlin´ Wolfa. Z oboch mladých Afroameričanov, ktorí narušili tradovanú predstavu o tom, že poriadny blues môže hrať iba starec pred smrťou, išla neobyčajná energia a pohoda a obecenstvo ich vystúpenie ocenilo dlhotrvajúcim potleskom.
 


 

Ďalšou veľkou hviezdou festivalu bol 32-ročný britský gitarista a spevák Danny Bryant. Podobne ako Cedric Burnside, aj on bol prvýkrát na Slovensku. Keďže som zažil jeho koncert pred časom v Uherskom Brode, nebol pre mňa žiadnym prekvapením. No tým nechcem povedať, že som sa pri jeho vystúpení nudil. Práve naopak. Dalo mi to možnosť pozorovať detaily. Danny je výborný elektrický gitarista, ktorý vychádza zo starej anglickej bluesrockovej školy. Profesionálne hrá už od svojich 18 rokov. Na svojom konte má 8 albumov, z toho dva „živáky“. Do Skalice si priviedol svoj Red Eye Band, ktorý by sa dal nazvať rodinnou kapelou. Jej manažerkou je Dannyho mama, na basovú gitaru hral Dannyho otec - Ken Bryant a za bicími sedel Trevor Barr. Slovom, klasické bluesrockové power trio, v ktorom všetko stojí a padá na výkone frontmana. Keď Danny vyšiel na pódium, na prvý pohľad pripomínal tak trochu „neohrabaného maca“, no zdanie klamalo. Len čo sa dotkol strún svojej Corona SP model Fret-King gitary, každému bolo jasné, že má pred sebou výnimočného hudobníka a speváka. Napriek tomu, že hral na požičanej aparatúre, mal ozaj nádherný zvuk. V tichých lyrických pasážach, keď kapela šla do pianissima, čaroval na gitare tak, že veľmi vnímavé publikum ani nedýchalo. Ale vedel aj riadne pritvrdiť. Svojom spôsobom hry mi trochu pripomínal nebohého Gary Moorea. Danny Bryant v Skalici ponúkol v podstate rovnaký repertoár ako môžeme počuť na jeho tohtoročnom koncertnom albume Night Life. Okrem vlastných skladieb ako Heartbreaker či Just As I Am potešil fanúšikov aj peknou verziou známej piesne Boba Dylana Knockin´ On Heaven´s Door a keď si na záver hodil gitaru za hlavu, vďačné obecenstvo vstalo a vzdalo mu zaslúžený hold standing ovations.

Záver celého festivalu patril 7-člennej českej formácii The Cell. Keďže jej názov znamená v preklade bunku, najprv som si myslel, že sa na pódiu objavia jednobunečné sedmorčatá. No slovník ponúkol ešte jednu možnosť – väzenskú celu. A skutočne pódium tak trochu pripomínalo párty v preplnenej cele koedukačnej väznice niekde na juhu USA. Spevák v kovbojskom klobúku, dve pekné a hlasovo zdatné vokalistky, tzv. „pěnice“, výborne zohratá dvojica gitaristov, ktorí sa striedali v sólach a spoľahlivá bubenícko - basgitarová rytmická sekcia. Fanúšikovia južanského rocku, v ktorom samozrejme nechýbala ani patričná dávka bluesu, si skutočne prišli na svoje. A to aj napriek tomu, že kapela The Cell nešla tou ľahšou cestou a nepokúšala sa získať si priazeň publika coververziami všeobecne známych južanských hitov á la Sweet Home Alabama a hrala len vlastné skladby. Až v publikom vynútenom prídavku na záver celého festivalu ponúkla známe piesne Mojo Working a Mustang Sally.

Pre úplnosť ešte dodám, že domácu scénu na festivale zastupovalo duo Ľuboš Beňa a Bonzo Radványi ale keďže by bolo hlúpe písať o sebe samom, túto časť vynechám. Festival Hudba v meste, ktorý sa medzičasom vyprofiloval na jeden z najzaujímavejších medzinárodných festivalov na Slovensku vôbec, bol veľmi vydarený. Návštevnosť jeho 3. ročníka potvrdila, že o bluesovú hudbu je stále záujem a že jeho organizátori sa vybrali správnou cestou.

Blues is not dead
Bonzo Radványi
Slovakblues.com

Aktuálne informácie zo sveta Blues nájdete na stránke Slovakblues.com.

Galéria

Cedric Burnside a Trenton Ayers. Foto © Miroslav Minďáš.
Danny Briant & Red Eye Band. Foto © Miroslav Minďáš.
The Cell. Foto © Miroslav Minďáš.
Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi. Foto © Miroslav Minďáš.

 

 

Ďalšie články

Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...
Saxofónový súboj freeTenors
Legendárnymi jazzovymi súbojmi – jazz battles, sa preslávili v New Orleans najmä osobnosti ako Joe...