III. Mesto, kde to všetko začalo...
Povedali sme si, že hudba, ktorá bola na juhu USA predohrou k vzniku hudby jazzovej, bol černošský spev, folklór, rytmizované pracovné piesne, spirituály a blues. A magnetom sa stáva mesto New Orleans. Mesto, ktoré leží na ústí kalnej rieky Mississipi do Mexického zálivu, ktoré bolo (a je) veľkým prístavom, mesto, ktoré sa delilo na Downtown, kde bývali belosi a bohatí kreoli – a na Uptown, čiže chudobnú černošskú štvrť, mesto tradičných pouličných karnevalov „Mardi Gras“, mesto Francúzov, Španielov, Talianov, Angličanov, Nemcov aj Slovanov, mesto belochov, miešancov a černochov, toto mesto ako magnet priťahovalo ľudí s ich kultúrou, zvykmi a hudbou, ktorá sa časom zákonite navzájom ovplyvňovala a miešala. Ulicami New Orleansu znela európska vojenská a pochodová hudba, francúzske štvorylky a populárne opery, nemecké a španielske ľudové piesne a tance – a zároveň černošský spev a inštrumentálna hudba.
Koncom osemdesiatych rokov 19.stor. vznikajú prvé černošské pouličné inštrumentálne kapely, ktoré predstavujú prvé vývojové stupne jazzu : pochodový / archaický jazz. Tieto černošské kapely sa zakrátko stali atrakciami pri rôznych slávnostiach, piknikoch, reklamách a pohreboch. Neskôr ich vozili po meste plošinové nákladné autá a vozy, aby sa udalosť šírila čo najďalej. Samozrejme, že kapely a hudobníci medzi sebou začali súperiť a súťažiť, kto bude dlhšie a hlasnejšie hrať. Tu sa rodí označenie “King“ (predovšetkým trúbkári). Je jasné, že slávny trúbkár Joe King Oliver vďačí za svoje meno takémuto víťazstvu. A v deväťdesiatych rokoch sa jazz menil z pouličnej hudby zároveň aj na obľúbenú hudbu tanečnú – v New Orleanse sa začala tanečná hurúčka na túto novú hudbu. Vznikli stovky tanečných podnikov a barov, kde hrali jazz černošské kapely alebo ragtimoví klavíristi. Zástupy ľudí prichádzali za jazzom, ale aj za inými potešeniami. Na nedostatok práce sa nemohli sťažovať ani muzikanti, ani prostitútky, ani priekupníci s drogami... Na základe rozhodnutia mestskej rady sa všetky nočné podniky, bary a verejné domy presťahovali a sústredili do jednej štvrte : Storyvillu. Tu sa ako v kotle miešajú a varia všetky tie rôznorodé hudobné prvky.
Na prelome 19. a 20. storočia hrajú v Storyville černosi, belosi a kreoli - ako jazzoví amatéri, ale aj už ako hudobne vzdelaní muzikanti - najmä klavíristi (legendárny majster v blues a ragtime bol klavírista Jelly Roll Morton), ktorý značne ovplyvnil ďalší vývoj jazzu. V new-orleánskom Storyville sa rodí klasický, inštrumentálny jazz. A zároveň sa z anonymity predchádzajúcich generácií jazzových hudobníkov vynárajú konkrétne mená a konkrétne postavy rozhodujúcich tvorcov neworleánskeho jazzu, ktorých tvorbu zaznamenali písomné články a ktorých hudbu zaznamenali už aj gramofónové nahrávky. Buddy Bolden, Freddie Keppard, Manuel Perez, Bunk Johnson, Joe King Oliver, Louis Armstrong, Alphonse Picou, Jimmy Noone, Sidney Bechet, Kid Ory, George Pop Foster, Johny a Baby Dodds... ale aj desiatky ďalších skvelých predstaviteľov, písalo históriu klasického neworleánskeho jazzu v Storyville.
Vlado Vizár
