Tradičný jazz z pera Vlada Vizára - III. časť

Tradičný jazz z pera Vlada Vizára - III. časť
Vlado Vizár

Niekoľko viet o tradičnom jazze.
  
...Jazz kráča ďalej !
Jazz už nehrali len pôvodné černošské neworleanské kapely, ale stal sa obľúbenou hudbou aj bielych hudobníkov – a hovoríme o dixielande, t.j. o jazze a kapelách bielych neworleánskych hudobnikov. (Tento pojem sa zaužíval - a dodnes je synonymom pre tradičný jazz ako taký).

Roky prosperity v neworleánskom Storyville sa skončili celkom náhle : v roku 1917 vstúpili USA do 1. svetovej vojny a New Orleans sa premenil na vojnový a vojenský prístav, kde bary, podniky a verejné domy boli „z morálnych dôvodov“ zrušené. Množstvo hudobníkov razom stratili prácu a možnosť obživy. Mnohí boli nútení si hľadať možnosti hrania odchodom na sever, hore riekou Mississipi, do Memphisu, St.Louis, Kansas City a najmä do Chicaga. A práve Chicago sa na nasledujúce desaťročie stalo kľúčovým strediskom jazzu. Jazz, pôvodne neworleánsky klasický černošský jazz a dixieland, sa v Chicagu rýchlo udomácnil a dostal podobu tzv. „chicagského štýlu“.

Keď sa vojna skončila a s hospodárskou prosperitou nastalo opojenie bielym aj čiernym jazzom, začal sa opäť „zlatý vek jazzu“. Ľudia sa znova začali chcieť zabávať a tancovať a skoro všetky americké – ale onedlho už aj európske - barové a kaviarenské hudby hrali „jazz“. V mnohých prípadoch to boli len prevzaté jazzové prvky (napr.synkopy) a s jazzom to, žiaľ, nemalo veľa spoločného. Svetom sa valia z USA prebrané tance foxtrot, slowfox, charleston, shimmy... a popritom aj veľa gýčových tanečných skladieb. V Chicagu sa však diali aj pozitívne veci: hralo tam aj množstvo výborných neworleánskych jazzových hudobníkov, z ktorých tí najlepší dostali ponuky už aj nahrávať svoju živú hudbu na gramofónové platne. Práve tu vznikli drahocenné snímky slávneho neworleánskeho orchestra Kinga Olivera s Louisom Armstrongom na trúbky a Kid Orym na trombóne, tu hrajú a nahrávajú klarinetisti Jimmy Noone, Johny Dodds a Sidney Bechet, klavírista Earl Hines, bubeník Zutty Singleton. Toto je aj slávna doba blues so slávnymi speváčkami Ma Rainey, Bessie Smithovou. A tieto nahrávky a túto hudbu počúva celá Amerika.

Ale rovnako ako v roku 1917 v Storyville, v USA prichádza v roku 1929 náhly ďalší úder : krach na newyorskej burze a následná svetová hospodárska kríza. Zatvárajú sa zábavné podniky, kaviarne a bary a znova začína bieda (aj) jazzových hudobníkov, ktorí predávajú svoje nástroje, stávajú sa z nich pomocní robotníci, alebo končia na ulici. King Oliver zomiera v chudobinci. Jazz síce vo veľkej miere prežíva, ale vďaka čiastočnému spojeniu s populárnou tanečnou hudbou, kde improvizácie a jazzové prvky ustúpili do pozadia. Rodí sa éra swingu . Hoci veľké orchestre najmä Duke Ellngtona a Counta Basieho si udržiavajú zdravý jazzový štýl a prejav, viac obľúbené a populárne sú belošské big bandy Glenna Millera, Bennyho Goodmana a ďalšie, ktoré často prekračujú hranice jazzu.

 Zdalo by sa, že v polovici 30-tych rokov sa jazz už dostal do slepej uličky a že splynie s bežnou tanečnou hudbou. Tieto pesimistické prognózy však vyvrátili dve veci, ktoré sa objavili vo svete jazzu: 1. Nastala renesancia starého neworleánskeho jazu – tzv. „revivalistické hnutie“. Začala sa znova študovať a skúmať historia jazzu, začali sa prepisovať staré nahrávky a dokonca sa začali nahrávať nové snímky so starými pôvodnými neworleánskymi a chicagskymi hudobníkmi - a v štúdiách sa objavili Mezz Mezzrow, Sidney Bechet, dokoncy aj Bunk Johnson a Kid Ory. Tohto hnutia sa chytili najmä bieli študenti, ktorí použili revivalizmus pre vlastný výraz a tvorbu (kalifornský Yerba Buena Jazz Band). A v Európe je revivalizmus ešte silnejší ako v USA – napr.  skvelé swingujúce anglické kapely Kena Colyera, Chrisa Barbera, Acker Bilka, Kennyho Balla a.i., alebo iné orchestre, ktoré naopak, prísne kopírujú starý neworleánsky štýl. 2. Zo swingu začali niektorí hudobníci vytvárať celkom odlišnú jazzovú hudbu a nový štýl : „bop“ a súbežne s tradičným jazzom sa začala éra a obdobie moderného jazzu.
 
Vlado Vizár

 

 

Ďalšie články

Last Ark Out: Lift - napred a nestratiť sa!
Keď mi pred niekoľkými týždňami pristála v poštovej schránke obálka z Kanady ešte som...
Alan Bartuš neprišiel a predsa zvíťazil!
   Piatok 15. marca patril v priestoroch rozhlasovej Pyramídy predovšetkým slovenskej...
Aj Teri Čikoš dôveruje jazzu
Nielen Bratislavčania už niekoľko rokov vzhliadajú k legendárnej koncertnej sérii In Jazz We Trust...
Igor Ochepovsky to zabalil
Fanúšikovia pozoruhodnej českej formácie Ochepovsky Project smútia, pretože jej líder po ôsmich...