Niekoľko viet o tradičnom jazze.
A čo na to Česko – Slovensko ...?
V tejto – predposlednej – kapitole môjich ôsmych pohľadov na príbeh o tradičnom jazze si pripomeňme, ako zareagovalo Česko a aj Slovensko v období po prvej svetovej vojne na jazzovú vlnu, ktorá sa prevalila z USA cez Atlantik a cez Európu aj k nám. Tak ako v ostatných štátoch Európy, úrodná pôda pre prijímanie novej kultúry, novej hudby, boli povojnové roky, kedy národy, vyčerpané vojnovými hrôzami dychtili po nových emóciách, zážitkoch a radostiach. Ako presne načasovaný prichádza jazz. Pretože jazz bol v obdobiach tradičného jazzu, dixielandu a swingu úzko spájaný s radosťou z nových zvukov – ale veľmi úzko aj s radosťou z rytmov a možnosti tancovania na túto hudbu, bol preto (a právom) spájaný aj s tanečnou hudbou - a naopak. Oddelenie a vyčlenenie jazzu a tanečnej hudby ako nejazzovej hudby, sa uskutočnilo až neskôr s príchodom moderného jazzu.
Česko . Nastala povojnová invázia amerických tancov slowfox, foxtrot, shimmy, charleston. Reagujú orchestre aj hudobní skladatelia, ktorí komponujú a aranžujú pod silným vplyvom amerických vzorov. V dvadsiatych rokoch je to orchester R.A.Dvorského, ktorý sa stáva poslom novej hudby. Vznikajú tiež orchestre Melody Makers, Melody boys, E.F.Buriana. Potom prichádza výrazná osobnosť českej populárnej a jazzovej hudby : Jaroslav Ježek. Jeho celkom netypické a štylizované skladby sú veľmi silne ovplyvnené (ako sám priznal) jazzom a najmä Gershwinom. Dal základ modernej českej tanečnej hudbe, pričom nenapodobnil, ale tvorivo využil cudzie vzory. V tridsiatych rokoch je už vplyv jazzu nezadržiteľný a popri množstve lacných šlágrov sa objavuje snaha o hodnotnejšie jazzové ciele. (Ladislav Habart, Jan Rychlík a iní). Pod vplyvom éry swingu a osobnosti Bennyho Goodmana, vznikajú veľmi kvalitné orchestre Karla Vlacha, Karla Slavíka, Emila Ludvíka a Gustáva Broma. Po skončení 2.svetovej vojny nastáva pravá swingová horúčka a nesmierne populárny je bigbandový štýl Glenna Millera. Vznik orchestrov, ktoré sa špecializovali na pôvodný americký tradičný jazz a dixieland prišiel po roku 1947, kedy hlavným podnetom boli vystúpenia austrálskeho revivalistického orchestra „Graeme Bell and his Dixieland Jazz Band“ v Čechách. Reprezentantmi boli orchestre „Pražský dixieland“, neskôr „Revival Jazz Band Praha“ , Orchester Ladislava Bezzubky, Mirko Foret Orchestra, a v roku 1961 najmä „Studijní skupina tradičního jazzu“ pod vedením Pavla Smetáčka, ktorá dôsledne a prísne študovala a interpretovala pôvodný neworelánsky jazz. Dnes je v Čechách veľa výborných – aj amatérskych aj profesionálnych – orchestrov tradičného jazzu.
Slovensko . Jazz sa na Slovensku rodil trochu odlišným vývojom, pretože tu nebola taká pevná a spoločná súčinnosť jazzu s modernou tanečnou hudbou ako napr. v Čechách. Tanečnú hudbu na Slovensku viac a dlhšie reprezentovali menšie orchestre, ktoré mali charakter salónnej, kaviarenskej a cigánskej hudby. Aj keď s príchodom swingu vznikli ojedinele aj veľké tanečné orchestre (M.Koziča), pokrok prišiel až okolo roku 1940, kedy vznikli orchestre „Orchester Studio Jazz Ladislava Faixa“, alebo „Orchester Vysokoškolského zväzu študentstva“. V roku 1945 pôsobil v bratislavskom rozhlase Gustav Brom, ktorý bol veľkým prínosom pre pokrok vývoja jazzu na Slovensku. Ďalšie orchestre Siloša Pohánku, dr.J.Leifera, F.Havlíčka a tiež TOČR, ktoré mali charakter tančných orchestrov, pod týmito vpyvmi modernizovali svoje výrazy a aranžmány aj jazzovými prvkami. V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch vznikali na Slovensku aj niektoré tanečno -dixielandové orchestre, ktoré vytvorili akési nadšenecké, ale pritom kvalitné hudobné podhubie budúceho rozvoja slovenského tradičného jazzu. Napríklad v Seredi už v roku 1946 vznikol „ALI JAZZ BAND“. Tradičný jazz sa ale stále vážnejšie neštudoval a neinterpretoval – až cca do roku 1958,60, kedy dva filmy premietané v kinách : „Synkopy“ a „Jazzová revue“ stačili na odštartovanie veľkej vlny inšpirácie a vzorov pre dychtivých mladých slovenských hudobníkov. V Banskej Bystrici v roku 1959 vznikol „BANSKOBYSTRICKÝ DIXIELAND“, ktorý hral veľmi kvalitný swingový dixieland – až na celoštátnej úrovni (1.miesto v celoštátnej Súťaži tvorivosti mládeže v Prahe, 1960). Historicky rozhodujúci moment prišiel v jeseni roku 1961, kedy zo študentov bratislavských stredných škôl založili Peter Móric, Karol Sucháň a Igor Čelko „TRADITIONAL CLUB BRATISLAVA“. Súbežne a takmer súčasne v 1961-62, vznikali najmä v Bratislave ďalšie formácie kapiel tradičného jazzu „REVIVAL JAZZ BAND“, „RAGTIME BAND“, „HOT JAZZ BAND“, „DIXIE STUDENT“ a ďalšie. Bolo to mimoriadne plodné obdobie slovenského tradičného jazzu, ak nehovoríme o ostatných – veľmi kvalitných formáciách moderného a big bandového jazzu. Na súčasnej scéne slovenského tradičného jazzu, popri mene „VV-REVIVAL & TRADITIONAL BAND“ a „TRADITIONAL CLUB“ Fedora Freša, sa slovenský jazz môže tešiť a tlieskať aj profesionálnej kapele „BRATISLAVA HOT SERENADERS“, ale aj amatérskym formáciám „RAGTIME BAND BRATISLAVA“, „BANSKOBYSTRICKÝ DIXIE BAND“, „THE ORIGINAL DIXIE BAND SLOVAKIA“ Banská Bystrica, „PIEŠŤANSKÝ DIXIELAND“, „DIXIELAND BAND KOMÁRNO“, „St.MARTIN´s VETERAN BAND MARTIN“, „HOT SOUND DIXIE BAND ŽILINA“, „LC TRADITIONAL BAND LUČENEC“, „PREŠOVSKÝ DIXIELAND“, a ak som niektoré meno vynechal, ospravedlňujem sa.
V budúcej, poslednej kapitole rozprávania o tradičnom jazze, si dovolím detailnejšie popísať históriu, vývin a súčasnosť dvoch ťažiskových mien slovenskej profesionálnej scény tradičného jazzu : „Traditional Club“ a „Revival Jazz Band“.
Vlado Vizár
