Posledný aprílový víkend sa v Bratislave uskutočnil už druhý ročník medzinárodného festivalu DIXIE NIGHT. Hudobníci z Francúzka, Rakúska, Ukrajiny, Veľkej Británie, Chorvátska, Poľska, Talianska a Slovenska, koncertovali vo swingovom rytme v bratislavskom V-klube.
Klubový formát večera bol trochu ladený v štýle hudobného soirée s prvkami kabaretu a samozrejme aj možnosťou zatancovať si. Hudobné formácie ponúkli štyri rôzne spracovania hudobného žánru, ktorý nazývame aj tradičný jazz. Dôležité je povedať, že vychádzali zo svojich generačných, ale aj vzdelanostných pomerov a všetky priniesli osobitý prístup k tvorbe.
Nešlo teda o verné napodobovanie dobových nahrávok a imitovanie interpretov, ale o autorské koncepty s nádychom krásnej improvizácie priamo pred divákom. Úvodný set patril RB DIXIE FIVE. Hudobníci z Varšavy a z Tarnova zaujali precíznymi sólovými partami, dominoval najmä spevák a trubkár Mark Shepherd. Repertoárovo priniesli skladby z raného obdobie jazzu z New Orleansu, kde pôsobili King Oliver, Kid Ory, Louis Armstrong a ďalšie legendy.
Druhá formácia Fontaine Bleue, ktorá sa predstavila divákom, bola vekovo najmladšia. Členovia rakúskeho kvarteta z Grazu navštevujú prestížnu hudobnú školu. Maria Gebhart, mladučká, ale hlasom a rozsahom veľmi disponovaná vokalistka, dokázala navodiť veľmi elegantnú a éterickú atmosféru, ktorú príjemne kontroval a dopĺňal francúzky trubkár Jean-Baptiste Rousseaux. Razom sme sa občas ocitli pri Seine, vo svete francúzskeho šansónu so swingovými prvkami. Osobité spracovanie známych popevkov bolo nesmierne romantické.
Vrcholom večera bolo energické vystúpenie domáceho kvinteta Funny Fellows, ktoré svoju performanciu obohatilo o tanečnú vsuvku členov Shake Bum a hosťovanie herca a moderátora Mariana Miezgu. Jeho podanie chýrneho popevku Len bez ženy nechalo len málokoho nezaujatého. Energický a na Slovensku svojský príval nefalšovanej radosti s gradáciou a improvizáciou nenechal divákov sedieť a večer sa pomaly preklopil do zábavnej a tanečnej polohy.
Záver patril kvartetu The Swing Lane z talianského Terstu, ktoré pokračovalo presne, ako v dobrom talianskom filme. Jeho líder Jan Lovsin svojim nevšedným spevom a hrou na trúbke priniesol závan talianského pobrežia a histórie. Koncert The Swing Line ukončila malá session troch hudobníkov na trúbke. Večer bol až dojímavo priateľský a aj starší tanečníci spokojne odchádzali až po záverečnej v družnej debate s hudobníkmi.
Zámer festivalu sa naplnil a večer bol veľmi vydarený, dokonca sa diváci informovali, kedy bude ďalší ročník. Vďaka patrí Poľskému kultúrnemu inštitútu, Rakúskemu kultúrnemu fóru, firme SIGI forge, ISDDplus a Dynatechu a s pomocou takýchto partnerov sa to možno podarí aj nabudúce.
Autor: Peter Motyčka
Foto: Pavol Harum
