Výstava fotografií Ivana Kelly Köhlera, jazzovej karikatúry Jiřího Slívu a Olivera Solgu a zbierky LP platní Antonína Matznera v Turčianskej galérii v Martine v dátume od 22.06.2017 do 06.09.2017.
V roku 1987 vystúpili na pódiu v PKO v rámci festivalu Bratislavské Jazzové dni fantastické kapely. Okrem tria Johna Abercrombieho, ktorý v tom čase používal efektovú gitaru Roland G-707 a pulzujúcej formácie saxofonistu Michaela Breckera, ktorému sekundoval Mike Stern, sa v Bratislave predstavil aj bubeník Billy Cobham a exhibicionistická úderka s mimozemským hudobným programom Sun Ra Arkestra. Tento úvod hoci sa nezdá, ale úzko súvisí s výstavou Ivana „Kelly“ Köhlera v Turčianskej Galérii v Martine. Celý 13. ročník tohto slovenského jazzového sviatku sa totiž odohrával pred závesmi opony, ktorej autorom bol práve Ivan. Údajne sa tento minimalistický ale aj tak veľmi pútavý motív bielej látky s na modro tlačeným a rovnomerne kopírovaným nápisom Jazz ujal natoľko, že po ukončení festivalu sa dámy za touto látkou išli potrhať. V tom čase bol už Ivan ale stálicou slovenskej Jazzovej scény a ako fotograf – muzikológ a predovšetkým exhibicionista, znamenite zapadal do celého toho prapodivného hudobno-umeleckého sveta. Sveta, ktorý bol napriek totalite vytrvalo slobodný, tvorený zanietenými idealistami swingujúcich meditácií, fundamentálnymi zástancami bebopovej atmosféry, ortodoxnými vyznávačmi bluesových koreňov, ale aj schizmaticko- progresívnymi fuzionistami. Svet so sureálnymi bytosťami ako zo Sun Ra Arkestra v bielych, záclonových habitoch s trblietavými čapicami, postriebrenými legínami, krikľavo-farebnými tanečnicami a inými slobodomyseľnými stvoreniami bol a stále je Ivanovým domovom. Aby bolo možné pochopiť tohto extravagantného pána v klobúku, tmavých okuliaroch, zebrovitom saku a farebných nohaviciach, sršiacim nehasnúcou životnou energiou, je nevyhnutné poznať pomery jeho vlastného jazzového sveta. Bez tejto vedomosti sa môže zdať, že ide iba o akúsi chvíľkovú pózu, lenže opak je pravdou. V krajine jazzovej slobody sa každý fanúšik na chvíľu pozabudne a rád sa vzdiali zhonu každodenného stresu. Ivan je v tejto krajine stále a stretnutia s ním sú akoby mostom medzi každodennou tristnosťou konzumnej reality a fantasmagorickým nadreálnom. Spomenuté mená interpretov z Bratislavského festivalu nie sú len akýmsi historickým záznamom podfarbujúcim kulisy Ivanovej spätosti s týmto hudobným žánrom. Skúsenosť s jazzom je jednoducho nutnosťou k rozuzleniu významov ukrytých v spotených tvárach hudobníkov a spevákov na jeho fotografiách.
V tomto roku oslavujeme 100 rokov od narodenia Elly Fitzgerald (25.04.1917-15.06.1996), Dizzy Gillespieho (21.10.1917-06.01.1993) a Theloniousa Monka (10.10.1917-17.02.1982). Ivan tieto legendy fotografoval nie v úlohe žurnalistu, odťažito pripravujúceho reportáž, ale ako obyvateľ tej istej hudobnej planéty, teda z pozície pohrúženého poslucháča, oddaného milovníka a nadšeného fanúšika. Osobnostný vklad je v týchto záberoch viditeľný a tak je jazzová fotografia Ivana Köhlera vzácnou správou z toho utopického miesta, z tej planéty mimo našu slnečnú sústavu, v ktorej má sloboda vážnosť, význam a nezastupiteľné miesto v celospoločenskom hodnotovom rebríčku.
Ako sám hovorí na koncerty už nechodí aby fotil. To robil v čase keď technické a spoločenské podmienky neboli také prajné a fotografia z koncertu bola výnimočným svedectvom o niečom v našich pomeroch zriedkavom a vzácnom. Dnes je koncertov aj fotografov dostatok, ale Ellu, Dizzyho a Theloniousa, ani mnohých iných zakladateľov, nám v roku 2017 už nikto nezaznamená. Ivanove fotografie z 60. 70. a 80. rokov preto v správnom čase sprostredkujú ten závan slobodného sveta, ktorý vanul z pódií východoeurópskych miest, riadených diktátom totalitných systémov. Irónia, ale aj symbolickosť sú v jazze u nás veľmi jasne prítomné dodnes. Ironické bolo počúvať americké hviezdy na verejnom podujatí v čase, kedy práve USA boli démonizovaným nepriateľom. Symbolické je počúvať jazz práve dnes, kedy je táto hudba ľudskej emancipácie ojedinelým manifestom proti bezbrehému individualizmu v krízami zmietanej spoločnosti.
Text: Miroslav Haľák
Fotografie: Ivan Kelly Köhler
