Na pražskom Novom židovskom cintoríne sme sa v stredu 29. júla rozlúčili s najvýznamnejším slovenským jazzovým publicistom Igorom Wasserbergerom. Jazzoví priaznivci určite prišli do kontaktu so štvorzväzkovou Encyklopediou jazzu a moderní populární hudby, ktorú s Antonínom Matznerom a Ivanom Poledňákom vytvoril ešte v 80. rokoch minulého storočia, prípadne poznajú jeho excelentné Fenomény súčasného jazzu (2003), ako aj jeho posledné opus magnum Jazz in Europe z roku 2018.
Igor Wasserberger by v sobotu 1. augusta oslávil svoje 89. narodeniny a bol čiastočne aktívny do poslednej chvíle. V spojení s nestorom československej jazzovej fotografie Ivanom „Kellym“ Köhlerom“ dával dokopy spomienkový materiál na významných svetových i domácich jazzmanov, ktorý mal byť súčasťou výpravnej fotografickej publikácie. Igor Wasserberger sa už v 60. rokoch minulého storočia vyprofiloval ako majster, ktorý dokázal pútavo a fundovane komentovať dianie na scéne jazzu i populárnej hudby a prepájať ho v súvislostiach. Stačí zalistovať v tematicky bohatom zborníku Taneční hudba a jazz, ktorý v roku 1967 vydalo Státní hudební vydavatelství, Praha – v ňom sa nachádza rozsiahla Wasserbergerova štúdia „Miles Davis: sólista, leader“. Rozmaznaní prakticky neobmedzenými internetovými zdrojmi ešte aj dnes žasneme, ako pozorovateľ spoza Železnej opony dokázal vykresliť charakteristické črty vplyvného trubkára a veľmi pútavo i čítavo popísať východiská a vývojové fázy Davisových turbulentných umeleckých smerovaní. A to bol len začiatok, pretože nasledovali vynikajúce Jazzové profily (v spolupráci s Antonínom Matznerom) a nepreberné množstvo ďalších textov, knižných publikácií či relácií.
Osobne som Igora Wasserbergera spoznal začiatkom miléniovej éry, prostredníctvom jeho prehľadných portrétov tých najsúčasnejších trendov, o ktorých v danej dobe v tomto priestore len málokto tušil (Dave Douglas, Don Byron, Nicholas Payton, Maria Schneider či Brad Mehldau). Súborne vyšli pod názvom Fenomény súčasného jazzu (Hudobné centrum/Slovart 2003) a poznamenali niekoľko generácií slovenských a českých jazzmanov i nadšencov. V tom období som ho mal možnosť spoznať aj ako skvostného pedagóga, ktorý na pražskom Konzervatóriu Jaroslava Ježka odovzdával svoje takmer nevyčerpateľné znalosti jazzovej problematiky. A po návšteve jeho prednášky ma spolu s kolegom Andrejom Šubom z redakcie Hudobného života pozval na tie najlepšie bryndzové halušky v Prahe... Práve česká metropola sa stala od roku 1992 jeho novým domovom a výraznejšie začal spolupracovať ako s magazínom Harmonie, tak s Českým rozhlasom. Odtiaľ aj pochádza nasledujúce video, keď bol v rámci portálu Český rozhlas Jazz hosťom Milana Tesaře.
Odporúčam zalistovať v archívoch magazínu Hudobný život (dostupné online na tomto linku) a prečítať si sériu podnetných dialógov Igora Wasserbergera s domácimi jazzovými pioniermi (Ján Hajnal, Pavol Polanský, Miloš Jurkovič, Viktor Zappner, Gustáv Riška), ako aj s nastupujúcou generáciou, ktorej nesmierne drukoval (Radovan Tariška, Ľuboš Šrámek). Práve vďaka mesačníku Hudobný život, ako aj magazínu Hudba z vydavateľstva Hevhetia, začala naša užšia autorsko-redaktorská spolupráca. Na stránkach Hudby vznikal jeho seriál o globálnych presahoch hudobníkov z jednotlivých európskych krajín pod názvom Jazz a Európa, ktorý po zániku tohto vynikajúceho časopisu pokračoval na stránkach Hudobného života. Niektoré z častí pripravil jeho supútnik Antonín Matzner (1944–2017) a následne ponúkol Igor Wasserberger možnosť vstúpiť autorsky do projektu aj mne. Priznávam, že som vtedy nedokázal doceniť ponúknuté množnosti a na rozbehnutom projekte som participoval (z dnešného pohľadu) trochu lajdácky. Napriek tomu sa podarilo trojčlennému autorskému kolektívu vydať vďaka podpore Hudobného centra unikátne dielo Jazz in Europe (Peter Lang/Hudobné centrum 2018), ktoré bolo vo svojej dobe vôbec prvou komplexnou históriou európskeho jazzu. Celoeurópsky kontext genézy a rozšírenia jazzovej hudby na starom kontinente nebol dovtedy v predkladanej forme a rozsahu spracovaný.
Igor, srdečne ďakujem nielen za dôveru, ale aj za všetko, čo si mi ukázal.
Autor: Peter Motyčka
