Gitarista Daniel Salontay už dlhšie premýšľal nad spoločným projektom s bubeníkom (ale aj basgitaristom a gitaristom) Jakubom Kačicom a klaviristom Danielom Špinerom. S Kačicom sú susedia na chalupe v Bielych Karpatoch a Špiner chvíľu hrával so Salontayovým domovským Longitalom . „Oboch poznám ako fenomenálnych muzikantov, ale každý máme svoje stereotypy a bol som zvedavý, ako to zafunguje spolu. Povedali sme si teda, že budeme hrať s pocitom, ako keď sa človek prvýkrát dostane k nástroju a je očarený jeho zvukom. Dali sme si dlhé raňajky a išli nahrávať,“ ozrejmuje vznik albumu „Zedzdžez“ Daniel Salontay.
Krehký klavírny úvod pôsobí ako z diel estónskeho skladateľa súčasnej vážnej hudby Arva Pärta. Potom prichádza dekonštrukcia, pridajú sa bicie, gitara, neskôr aj akordeón a nasleduje 45 minút hudby, ktorá plynie proti akýmkoľvek stereotypom a je náročné ju zaškatuľkovať. Debutový album „Zedzdžez“ od trojice Daniel Salontay – Jakub Kačic – Daniel Špiner vyšiel nedávno pod krídlami vydavateľstva Slnko Records. „Neskúšať, čo už bolo vyskúšané!“ Tak znie motto zostavy autorov albumu, z ktorej každý člen, napriek rôznemu veku, má za sebou množstvo hudobných skúseností. Najmladší Jakub Kačic hrá v iných projektoch aj na gitare (Fallgrapp, Emma Drobná) alebo basgitare (Peter Lipa Band). Daniel Špiner je klavirista a akordeonista, ktorý spolupracoval s Andrejom Šebanom a tvorí a koncertuje s Katarínou Koščovou, Simou Magušinovou a Milou Medvedovskou. Daniel Salontay už viac ako 20 rokov skúma možnosti gitarových nástrojov v kapele Longital, ale nahrával či produkoval aj pre Richarda Müllera, Neurópu, Michala Kaščáka či Zuzanu Homolovú.
Pôvodný plán bol zaznamenať nápady, ktoré neskôr hudobníci rozpracujú. Aj preto bola prvá session nahratá len na mobil. Nakoniec však autori na nahrávkach nič nemenili a použili dokonca aj záznam z telefónu, ktorý je bonusom rozsiahlejšieho digitálneho vydania (album vyšiel okrem digitálnej podoby aj na LP a CD). Počas troch „raňajkových“ dopoludní tak vzniklo dielo so zaujímavou zvukovou estetikou (napríklad chýbajú akékoľvek basové nástroje). „Uvedomil som si, že nemám na tom čo upravovať, produkovať, cvičiť, alebo robiť zásahy,“ dodáva Daniel Salontay. „Po spätnom vypočutí si myslím, že je tam pravá miera toho, čo má človek vložiť do hudby. Sú tam výtržnosti aj zraniteľnosť, čaro okamihu nahraté naživo a súčasne hneď zaranžované od začiatku do konca. Niečo ako instantná kompozícia.“
Autor: Peter Motyčka podľa tlačovej správy
Foto: Braňo Gotthardt
