V stredu poobede sa jazzoví hudobníci a fanúšikovia dozvedeli ďalšiu smutnú správu. Navždy nás opustila legenda tejto hudby. Klavirista, pedagóg, aranžér, kapelník a mentor Barry Harris zomrel na komplikácie ochorenia Covid 19 v nemocnici v New Jersey. Dožil sa krásnych 91 rokov.
Harris bol hospitalizovaný posledné dva týždne kvôli komplikáciám ochorenia Covid 19. Vo veku 91 rokov, žiaľ, chorobe podľahol v nemocnici v New Jersey. 15. decembra by oslavoval 92 rokov.
Išlo o velikána, ktorý pokračoval v odkaze bebopových pionierov (Bud Powell, Thelonious Monk, Charlie Parker a Dizzy Gillespie). Okrem pravidelných spoluprác a koncertov, začal v 90. rokoch minulého storočia v New Yorku organizovať týždenné workshopy, kde odovzdával ďalším jeho vlastný koncept a pohľad na inerpretáciu jazzu.
Narodil sa 15. decembra 1929 v Michigane. Na klavíri začal hrať keď mal štyri roky. Jeho matka, klaviristka bola jeho prvou učiteľkou. Opýtala sa ho, či chce hrať jazz, alebo tradičnú cirkevnú hudbu - gospel. Jeho ďalším pedagógom bol Gladys Wade Dillard, ktorý učil aj Tommyho Flanagana. Harris sa prirodzene rozhodol až neskôr. Bol fascinovaný hrou Theloniousa Monka a Buda Powella. V jeho tínedžerskom veku začal imitovať Buda Powella, ktorého hru opisoval ako epitóm jazzu. Okrem vyššie spomínaných, bol ovplyvnený aj hrou Arta Tatutma.
Jeho kariéra sa najviac začína rozvíjať 50. rokoch minulého storočia, kedy žil v Detroite. Spolupracuje s Milesom Davisom, Sonnym Stittom či Thadom Jonesom. Nahrádzal Juniora Manceho v kapele Gena Ammonsa. V roku 1956 nahrádzal aj Richieho Powella (brata Buda Powella) v triu Maxa Roacha, po tom, čo Richie Powell zomrel pri autonehode.
V 50. rokoch minulého storočia nahradil Flanagana v kapele Blue Bird Inn, kde hral aj Elvin Jones a Pepper Adams, Davis a Wardell Gray. Následne spolupracoval s Royom Eldridgeo, Artom Farmerom. Lee Konitzom a Lesterom Youngom.
Hral s kvintetom Cannonballa Adderleyho, v New Yorku spolupracuje aj s Dexterom Gordonom, Hankom Mobleym, Yusefom Lateefom a Illinoisom Jacquetom. V rokoch 1965 - 1969 spolupracoval s Colemanom Hawkinsom vo Village Vanguarde.
V 70. rokoch minulého storočia žil spolu s Monkom v New Jersey v dome Monkovej priateľky, patrónky jazzu, Baroness Pannonica de Koenigswarter. Nahrádzal Monka pri skúškach v New Yorku.
Dva dni koncertoval v Tokiu. Tieto nahrávky boli nahraté a vydané na album pod hlavičkou vydavateľstva Xanadu.
Harris sa ako sideman nachádza na mnohých kánonických nahrávkach jazzovej histórie: "Them Dirty Blues", "The Sidewinder", "Constellation", "Gettin´ Around" a "Wrapped Tight".
V 90. rokoch minulého storočia spolupracoval s Howardom Reesom, s ktorým pracoval na edukačných videách a knihách, ktoré dokumentujú jeho harmonické a improvizačné systémy a jeho pedagogický proces. Okrem toho učil v New Yorku v rámci workshopov inštrumentalistov aj spevákov. Aj v súčasnosti pokračoval v organizovaní pravidelných workshopov. Počas pandémie ich robil v online formáte.
Harris je aj v dokumente Clinta Eastwoda z roku 1989 - Thelonious Monk: Straight, No Chaser, kde hrá klavírne dueto s Tommym Flanaganom. V roku 2000 bol o ňom natočený dokument s názvom Barry Harris - Spirit of Bebop.
Medzi najznámejších hudobníkov, ktorých učiil, patria Donald Byrd, Paul Chambers, Doug Watkins, Curtis Fuller, Pepper Adams, Charles McPherson, Joe Henderson, James Jamerson, ale aj John Coltrane, ktorý keď hral v Detroite, zastavil sa u Harrisa a sledoval, čím sa práve zaoberá.
"Musím byť najhlúpejším dieťaťom v triede, pretože som v nej bol najdlhšie, a taktiež som najväčším zlodejom, pretože kradnem od všetkých," vyjadril sa Harris.
V roku 1989 bol vymenovaný ako NEA Jazz Master a v roku 1995 si vyslúžil doktorské ocenenie od Northwestern University.
Jeho posledné verejné vytúpenie sa uskutočnilo pred mesiacom na koncerte, kde sa oslavovali NEA Jazz Masters vo Flushing Town Hall v Queense. Harris nehral na klavíri, ale spieval blues s jeho speváckou kolegyňou a kamarátkou Sheilou Jordan.
Dávid Oláh
Zdroj: npr.org
