Raz, možno dva krát za generáciu sa v jazzovom svete objaví spevák a uchváti tento žáner, ktorému prevažne dominujú inštrumentalisti. Jazzový a bluesový prednes je charakteristický istou kvalitou vokálnej zložky a frázovania, ktorý je schopný vyjadrovať príbehy výnimočne osobným spôsobom. Johnaye Kendrick je jednou z týchto speváčok. Po tom čo vyštudovala na Thelonious Monk Institute of Jazz bola najatá trubkárom Nicholasom Paytonom, ktorý sa o nej vyjadril: „Johnaye má potenciál stať sa speváčkou najvyššej triedy – takej, ktorá existovala počas zlatých čias veľkých dám jazzu. Má na to!“
Okrem toho, že je Johnaye Kendrick speváčkou, je aj vynikajúcou inštrumentalistkou. Nie však v zmysle akým hrá na harmónium, alebo hociktorý iný nástroj. Ide skôr o spôsob akým používa svoj hlas na to, aby vyjadrila podmaňujúce srdečné príbehy, ktorými dokáže u poslucháča vyvolať rovnaké emócie, ako ktorýkoľvek iný elitný inštrumentalista. Na svojom druhom albume Flying (2018) tento fakt potvrdzuje a prináša výborne spracované originálne piesne a uchvacujúce interpretácie jazzových štandardov. Prvý album Johnaye – Here (2014) počulo mnoho párov uší v medzinárodnej jazzovej komunite a jej hlas si vďaka svojmu rozsahu, výrečnému podaniu a poetickým kompozíciám podmanil mnoho ľudí.
Na albume Flying v tomto úsilí pokračuje, a to práve vyústilo k jedinečnej, vášnivej jazzovej nahrávke, ktorá by sa na jazzových rádiových vlnách mala ustáliť i po nasledujúce generácie. Podobne ako na albume Here Kendrick zamestnáva talentovaného Dawna Clementa na klavíri a klávesových nástrojoch, s ktorým si vytvorila osobný vzťah počas štúdia na prestížnej Cornish College of the Arts v Seattli. Basák Chris Symer a bubeník D’Vonne Lewis sú dvaja oddaný prívrženci Seattleskej scény a dodávajú tomuto páru dokonalý súlad.
Je zložité predstaviť si spievať Johnayine originály niekým iným. Slová piesní sú natoľko osobné, že poslucháč má pocit ako keby čítal súkromnú poštu dvoch priateľov, či milencov. Spomeniem jeden príklad z úvodnej piesne „Never you mind“: „They push you, they pull you, don't even know how much you can bear. Though they tell you that they rule you, never you mind." I keď si poslucháč môže tieto slová vysvetliť po svojom a rôznymi spôsobmi, to čo je tu zreteľné je čistá poetickosť muzikálnosti jej hlasu a zmysluplný dôraz na harmóniu a formu hudby, v ktorej je dodaná hudobníkom sloboda kedykoľvek vstupovať do jej diania.
Zriedkavo nachádzame v súčasnej kronike jazzu spevákov, ktorí sú kvalifikovaní na označenie „vokálny umelec“ v pravom zmysle slova. Johnaye Kendrick tento termín zosobňuje a jej vokálny štýl robí z jej piesní piesne, ktoré si je ľahko zapamätať. V jej kompozíciách sa nachádza odvaha, ktorá odhaľuje umelcovu zraniteľnosť. Na jej hudbe je čosi súčasné, čo čerpá z minulosti bohatej jazzovej tradície, no je zrejmé, že obstojí i v skúške časom.
Autor: Radovan Baláž
Zdroj: allaboutjazz.com
