Recenzia knihy: Gary Burton –Learning to Listen.
Nie každý hudobník dospeje do štádia, kedy ucíti popri potrebe zdieľať s publikom svoju hudbu aj potrebu podeliť sa o svoj osobný príbeh. Ak sa niektorý muzikant predsa rozhodne pootvoriť dvere do svojej tajomnej komnaty, spraví tak s pomocou skúseného žurnalistu alebo spisovateľa. Gary Burton (72) mal dosť dôvodov na to, aby jeho časť jeho príbehu svetlo sveta neuzrela, nakoniec však zvíťazila potreba vyrozprávať na verejnosti svoj životný príbeh. Svoju autobiografiu napísal v priebehu niekoľkých mesiacov vo voľných chvíľach na turné. Popri svojej úspešnej hudobnej dráhe sa odvážil poodhaliť aj svoje najosobnejšie „ja“. Hoci kniha nie je na knižnom trhu novinkou, i po dvoch rokoch od jej prvého vydania nestráca na atraktivite. Môj záujem o príbeh Garyho Burtona vzbudilo predovšetkým vlaňajšie osobné stretnutie vo Viedni, kde som s týmto legendárnym hudobníkom robil pred jeho vystúpením v klube Porgy & Bess interview pre náš portál (celý rozhovor tu).
Spomienky Garyho Burtona na jeho hudobnú púť sú od prvej kapitoly prepojené s hľadaním vlastnej identity a sexuálnej orientácie. Dvakrát rozvedený otec dvoch detí, v roku 1994 verejne priznal, že je gay. Hneď v predslove knihy sa Burton vracia k svojmu coming outu, rozvíja úvahy o akceptácii homosexuality inými hudobníkmi, hudobným biznisom a jazzovým publikom. Čitateľovi ponúka možnosť vybrať si, či bude jeho knihu vnímať ako výpoveď gaya, ktorý sa stal jazzovým hudobníkom, alebo výpoveď jazzmana, ktorý je gayom.
Hudobný príbeh Burtona sa začína, keď mal Gary šesť rokov a učil sa hrať na nie veľmi rozšírený hudobný nástroj - vibrafón. Z rodinnej kapely Garyho otca a súrodencov viedli kroky mladučkého, dvadsaťročného Burtona do skupiny anglického klaviristu Georga Shearinga, kde sa naučil základom fungovania v profesionálnej skupine. Od Shearinga prestúpil k slávnemu saxofonistovi Stanovi Getzovi. Potulkám s Getzom je venovaných niekoľko kapitol časť knihy. Život slávneho saxofonistu, poznamenaný jeho závislosťou na alkohole a drogách, je pre Burtonove rozprávanie zdrojom mnohých pútavých príbehov. U Getza sa Burton rýchlo učil, kapelník mu zveril aj úlohu umeleckého vedúceho a manažéra. Skúsenosti od Stana Getza neskôr Burton zúročil vo svojej vlastnej skupine. Aj vďaka komplikovanej Getzovej povahe sa Gary Burton v roku 1966 osamostatnil a vytvoril svoju vlastnú formáciu . Pôvodne jazzrockový Gary Burton Quartet sa stal v jeho kariére tým pravým odrazovým mostíkom. V skupine sa vystriedalo veľa muzikantov, ktorým autor venuje priestor aj v samostatných faktografických „vsuvkách“ kapitol. V každej kapitole sa tak nachádza text s informáciami o jednotlivých hudobníkoch, s ktorými Burton hral, alebo boli pre neho životnou inšpiráciou (Lionel Hampton, Milt Jackson, Duke Ellington, Red Norvo, Larry Coryell, Steve Swallow, Pat Metheny, Makoto Ozone a ďalší). Čítanie o osobnostiach, akými sú Steve Swallow, či Pat Metheny je mimoriadne pútavé. Steve Swallow sa stal Burtonovým dlhoročným súputníkom a autor sa k nemu v knihe často vracia. Burton čitateľom sprostredkúva i príbeh hviezdneho gitaristu Pata Methenyho, ktorého Gary spoznal ako devätnásťročného. Methenymu, pre jeho mimoriadny talent, pomohol Burton presadiť sa v mladom veku ako učiteľovi na Berklee College. Pat Metheny sa stal členom skupiny Garyho Burtona, ktorá sa tak nakrátko rozšírila z kvartetu na kvinteto. Metheny hral v kvintete na dvanásťstrunovú elelektrickú gitaru, ktorá bola v tom čase v jazze raritou. Tak ako mnohí ďalší hudobníci, aj Gary Burton opisuje Methenyho ako mimoriadne pracovitého človeka a perfekcionalistu.
Ďalším míľnikom v autorovej hudobnej kariére bolo jeho stretnutie s Chickom Coreom, s ktorým nahral sedem albumov a dostal päť ocenení Grammy. Burton sa snaží čitateľovi priblížiť ich vzájomnú chémiu, ktorá bolo základom dlhoročnej, mimoriadne plodnej spolupráce. Významným momentom v Burtonovej neskoršej kariére bola koncom 80-tych rokov spolupráca s Argentíncom Astorom Piazzollom, priekopníkom štýlu nuevo tango. Obaja hudobníci sa vzájomne ovplyvnili a vzniklo medzi nimi pevné muzikantské puto. Medzi silné momenty knihy sa radí aj dojemné rozprávanie o spomienkovom koncerte pre Piazzollu.
Spomienky na Burtonové viac než tridsaťročné pôsobenie na Berklee Colleage of Music možno nájsť vo viacerých kapitolách knihy. Gary Burton opisuje svoje dozrievanie a úspechy na rôznych akademických pozíciách, ktoré na Berklee College zastával. Plody jeho mentorských schopností sa postupne prejavovali veľmi hmatateľne aj v praxi, keďže veľakrát objavil a podporoval mladé hudobné talenty. Za zmienku stojí už spomínaný Pat Metheny, Kurt Rosenwinkel, alebo jedna z posledných Burtonových „akvizícií“ - Julian Lage, ktorého Burton objavil ako pätnásťročného. Julian je dnes známym gitaristom a stálym členom Burtonovej skupiny. Čítankovým príkladom Burtonovej filantropie je niekoľko príbehov zpoza železnej opony. Radí sa medzi ne aj príbeh o komplikáciách s darovaním vibráfonu mladému ruskému vibrafonistovi, či vybavení štipendia na Berklee College of Music pre ruského klaviristu Kirilla Gersteina. Aj vďaka Burtonovej podpore sa stal z Gernsteina známy klavirista a víťaz medzinárodných súťaží.
Hudobníkov zaujme aj kapitola Porozumenie kreatívneho procesu, v ktorej sa snaží na ôsmich stranách objasniť postupy, ktoré používa pri improvizácii.
Popri výpovedi Burtona ako hudobníka, je veľmi dôležitá aj jeho osobná, ľudská výpoveď. Kniha podáva hodnotné svedectvo od šesťdesiatych rokov 20. storočia až po súčasnosť, sprostredkované jedným z popredných inštrumentalistov a skladateľov. Kto by však očakával knihu plnú pikantností súvisacich s autorovym coming outom, bude sklamaný. Posledná kapitola má názov Život sa začína v šesťdesiatke. Autor v nej bilancuje svoje aktivity, ktorým sa venoval od oficiálneho dôchodkového veku. Tak ako kniha začína úvahou o tom, či je pre okolie dôležitejšia orientácia Garyho Burtona, alebo samotný fakt, že je predovšetkým jazzman, posledné riadky knihy tento kruh úvah uzatvárajú. Burton píše: “Nijak neovplyvním to, ako ma celý zvyšok sveta vníma. Vždy som však dúfal, že ak sa raz moje meno vytratí z povedomia verejnosti, tak bez ohľadu na moju orientáciu, či kariéru na škole, vďaka mojim sólam na albumoch, sa nájde niekto kto povie: Gary Burton bol to ten chlapík, ktorý hral na vibrafóne so štyrmi paličkami“
Autor knihy: Gary Burton
Vydavateľstvo: Berklee Press
Počet strán: 384, plus 32 strán fotografií
Jazyk: Anglický
Rok vydania: 2013
