Bratislavský Istropolis privítal v utorok 19. marca americkeho gitarového mága Al Di Meolu. Svoje umenie prišiel predviesť v zostave akustického tria s klavírom a akordeónom, napriek intímnej zostave však diváci zažili impozantné vystúpenie plné nespútanej hispánskej energie. Koncertný program priniesol skladby z aktuálneho albumu Opus, ale aj nezabudnuteľné melódie od Beatles.
Tento chlapík pôvodom z New Jersey brázdi vody svetovej hudobnej scény už tak dlho, že pri ďalšej reportáži z koncertu pisateľovi pripadá skoro zbytočné skloňovať znovu a znovu tie isté fakty. Ale predsa aspoň v krátkosti:
Na výslnie ho po prvý raz - ako dvadsiatnika - vynieslo angažmán v superskupine „Return to Forever“ vedenej trošku „scientologicky prašteným“ Chickom Coreom. (Bill Connors)
Samozrejme, predtým študoval na Berklee College of Music, cvičil na gitaru celé hodiny ako blázon a výzvou mu bolo všetko, čo počul a nevedel ešte zahrať.
Svoju hráčsku techniku dotiahol do takej dokonalosti, že za to bol niektorými „pomalšími“ hráčmi kritizovaný. On im to naopak odplácal jemne posmešnými výzvami na cvičenie. Nič to však neuberalo z kvalít jeho hudby! Svojou dynamickou hrou robil partnera svetovým hviezdam ako John McLaughlin, Paco de Lucia, Gonzalo Rubalcaba a ďalší.
Dokázal nespočetnekrát, že vie vhodne skombinovať jednoduché melodické pasáže s technicky náročnými behmi a synkopovanými doprovodmi, pričom zvuk klasickej gitary strieda s rockovými pasážami. Vyslúžil si takto cenu Grammy už v roku 1975 a bol viacnásobným víťazom ankety časopisu Guitar Player.
Virtuózne improvizácie a notový zápis
Veľká sála Istropolisu v utorkový večer sálala nedočkavosťou. Konečne na pódium vstupuje trojica nenápadne pôsobiacich hudobníkov. Po krátkom úvode kapelníka spustili svoju hudobnú smršť.
Pred sebou mali všetci traja hudobníci notové stojany a dôsledne zaranžovanú hudbu prednášali s ľahkosťou a virtuozitou. Al Di Meola, ktorý sa sám označuje skôr za skladateľa hrajúceho na gitare, uprednostňuje tento spôsob práce a hudobnej komunikácie aj preto, že jeho spoluhráči sa pomerne často obmieňajú. Notový zápis mu pomáha udržať konzistenciu jeho hudobného zámeru.
Po ľavej strane mu v tento večer sekundoval fantastický taliansky akordeonista Fausto Beccalossi, ktorý obstarával aj „faustovské“ vokály. Napravo od Ala sme obdivovali rovnako virtuózneho kubánskeho klaviristu Kemuela Roiga.
Trištvrtehodinka koncertu prefrčí ako nič a Meola nám dáva chvíľu na vydýchnutie. V hale Istropolisu je pripravené občerstvenie a niekoľko posledných albumov. Najnovší „Opus“ dokonca aj vo vinylovej podobe!
Druhý polčas pokračuje uvítaním našej prezidentskej kandidátky Zuzany Čaputovej, ktorá si prišla pri hudbe oddýchnuť po náročných týždňoch kampane. Meola by najradšej volil ju, ako aj dal najavo. Ale čo už, keď má svojho Trumpa?
Opus, Beatles aj piatková noc v San Franciscu
Program koncertu je presne naplánovaný a zostavený predovšetkým zo skladieb spomínaného albumu „Opus“ z roku 2018. Doplnený je však aj niekoľkými piesňami Beatles a krásnym štandardom „Till There Was You“. Fotku kompletného playlistu večera si môžete pozrieť dole v galérii. Pripravené boli aj prídavky „Shes’ leaving home“ a neodmysliteľný hit z albumu Friday Night in San Francisco: „Mediterranean Sundance“. Bravúrne! Vstávame a nasleduje zaslúžený potlesk.
Španielska gitara so zvukmi syntenzátorov
Na treťom koncerte tohtorocnej šnúry mal Al k dispozícii dve flamencové gitary. Prvou z nich bola krásna oranžovo-červená španielka „Conde de Hermanos“ a druhou svetlá gitara s neobvykle tvarovanou hlavicou. Táto je dielom holandského majstra menom Theo Scharpach. Obidve sú rovnako vybavené hexafonickým (struny snímané jednotlivo) snímačom RMC zapojeným do pedálu Roland VG88. Zvuk gitary bol zároveň snímaný aj mikrofónom. Al Di Meola obidva signály zmiešaval v malom 8 kanálovom mixpulte v dosahu svojej ľavej ruky. Výsledný zvuk posielal svojmu zvukárovi Csabovi. Zo syntetizátoru Roland používal zvuky skreslenej gitary, basovej gitary a zvuk vzdialene pripomínajúci sláčiky.
Ťažiskom bol však predovšetkým ušľachtilý zvuk španielskej gitary. Prekvapujúce bolo, že priamo pred sebou nemal žiadne monitory, skôr sa spoliehal na monitory svojich spoluhráčov a celkový zvuk v sále. Mimochodom - veľmi dobrý!
Pri stretnutí s novinármi a VIP návštevníkmi po zvukovej skúške prišlo aj na niekoľko pikošiek:
Jeho najobľúbenejším spoluhráčom zostáva Paco de Lucia, naopak najnáročnejší spoluhráč pre neho bol John McLaughlin.
„Zvuk syntetizátoru používam predovšetkým z toho dôvodu, že mi pomáha lepšie sa počuť na pódiu.“
Tento výnimočný koncert bol v réžii agentúry Kvas, ktorá vo veľkom štýle začrela po prvý raz do sfér jazzu a pripravila naozaj pekný zážitok pre milovníkov tejto hudby. Naozaj spokojní odchádzame.
Stano Počaji
Foto: Viktor Hlavatovič
