Jazzman týždňa: Al Di Meola

Jazzman týždňa: Al Di Meola
“Zvykol som cvičiť na gitare 8 až 10 hodín denne a snažil som nájsť samého seba, či nájsť hudobný štýl, ktorý sa zhodoval s tým, kam sa uberám.” Amerického gitarového mága si budeme môcť onedlho vychutnať na Slovensku aj naživo. Nielen pre tých, ktorí sa o jeho živote a umení chcú pred koncertom dozvedieť viac, je tu tohtotýždňová rubrika “Jazzman týždňa”.
 
Al Di Meola sa narodil 22. júla v roku 1954 v štáte New Jersey. Ako však nasvedčuje jeho meno, korene jeho rodiny sa nachádzajú v Taliansku. Presnejšie v malom mestečku Cerreto Sannita, na severovýchod od Neapolu. Meola však vyrástol v meste Bergenfield, New Jersey, počúvajúc hudbu Elvisa Presleyho, The Venture a The Beatles. Gitara ho priťahovala už od detstva a už ako mladý tínedžer hral na úrovni profesionála. Spomínaných desať hodín denne s gitarou v ruke spravilo svoje.
 
Jeho prvými jazzovými vzormi boli gitaristi Tal Farlow a Kenny Burrell, no ešte silnejšiu vášeň v ňom prebudil Larry Coryell. Meola mu prisúdil prezývku “krstný otec fusion”. “Chodieval som do malých klubov v Greenwich Village (New York City, pozn. red.). Kde hral, tam som bol,” hovorí Meola.
 
V roku 1972 vstúpil nádejný gitarista na pôdu Berklee College of Music a už v druhom semestri začal hrať vo fusion kvartete, ktorý viedol klávesista Barry Miles. Cez Meolovho kamaráta sa v roku 1974 nahrávka z ich koncertu dostala do uší Chicka Coreu. Ten práve hľadal náhradu za gitaristu Billa Connorsa vo svojej kapele Return to Forever. Mladý 19-ročný Al tak onedlho dostal telefonát.
 
Meolova kariéra nabrala od tohto momentu na obrátkach. S Return to Forever vydali tri albumy, ktorých skladby sa dokonca na čas umiestnili v americkej Top 40. Za druhý v poradí s názvom “No Mystery” si odniesli aj Grammy. Toto všetko stihli za tri roky, následne na čo sa zoskupenie rozpadlo. Meola neváhal a začal rozbiehať svoju sólo kariéru. Už v roku 1976 vydal svoj debut “Land of the Midnight Sun” s hviezdnym obsadením. Na bicích Steve Gadd a Lenny White, na base Anthony Jackson a Jaco Pastorius (!), klávesy Chick Corea, Barry Miles a Jan Hammer. Pod vydavateľstvom Columbia Records vydal ďalších šesť albumov a etabloval sa ako vplyvná sila v modernej hudbe.
 
Rok 1980 bol víťazstvom pre akustickú gitaru. Vyšiel album “Friday Night in San Francisco,” na ktorom sa Meola objavuje v gitarovom triu po boku Johna McLaughlina a Paca De Lucia. Predalo sa vyše 4 milióna platní. Nasledujúci rok bol Meola uvedený do gitarovej siene slávy magazínu Guitar Player potom, čo päťkrát po sebe získal čitateľské ocenenie “najlepší jazzový gitarista”. Gitarové trio, ktoré vošlo do histórie ako unikátne spojenie flamenca a jazzu, vydalo ešte ďalšie dva albumy a absolvovalo niekoľko svetových turné, naposledy v roku 1995.
 
Meola nestratil dych a invenciu ani potom a na prelome rokov 1995-96 formuje trio s huslistom Jean-Luc Pontym a bývalým spoluhráčom s Return to Forever, basistom Stanleym Clarkeom. Kapela aj ich debutový album nesie názov “The Rite of Strings,” (ide o slovnú hračku, ktorá odkazuje na dielo Igora Stravinského). Žijúca gitarová legenda spolupracovala ešte s množstvom ďalších svetových hviezd všetkých žánrov, od Luciana Pavarottiho, cez Phila Collinsa, Stevieho Wondera, až po Herbieho Hancocka (zoznam nekončí).
 
Hoci sa preslávil aj vďaka svojej brilantnej technike a schopnosti hrať neuveriteľne rýchlo (za čo si často vyslúžil aj kritiku), hodnota jeho hry netkvie len tu. Meola je majster rytmickej synkopy, lyrickej melódie a sofistikovanej harmónie. S ľahkosťou a prirodzene kombinuje prvky rôznych hudobných žánrov. V komornejšej polohe ho môžeme počuť najmä v jeho novších nahrávkach, “All Your Life” z roku 2013 a “Elysium” z roku 2015. Prvá z nich vzdáva poctu kapele The Beatles, na ktorej gitarista vyrástol a ide o interpretáciu skladieb legendárnej skupiny na sólo akustickej gitare. Na druhom menovanom CD sa snúbia Meolove dve polohy, akustická a elektrická gitara. “Jedná sa o moju novú kompozičnú fázu. Skladba tu je pre mňa v istom zmysle terapiou počas náročnej osobnej premeny v mojom živote,” opisuje "Elysium".
 
Viac ako 40-ročné dielo fenomenálneho gitaristu zasiahlo do podoby modernej jazzovej a jazzu príbuznej hudby a rozšírilo paletu možností gitary ako takej. Meola sa stal držiteľom Miles Davis Award, ktorú obdržia len tí najvplyvnejší svetoví jazzoví umelci. Nenechajte si ujsť jeho koncert, ktorý sa bude konať 19. marca v bratislavskom Istropolise. Gitarista na ňom predstaví skladby zo svojho najnovšieho projektu s názvom "Opus".
 
 

 

 

Ďalšie články

Di Meola a Rubalcaba naplnili obrátenú pyramídu
Al Di Meola & Gonzalo Rubalcaba, 15.11.2013 Slovenský rozhlas, Bratislava   Nezabudnuteľnú...
Zomrel Paco de Lucia, velikán flamenco gitary
Vo veku 66 rokov dnes v noci zomrel Paco de Lucia, neohrozene najväčší majster flamenco gitary...
Hadrien Feraud: Nová hviezda na basovom nebi
John McLaughlin o ňom povedal, že je novým Jacom Pastoriusom. Hadrien Feraud síce len budúci...
Al Di Meola: Vždy hovorím publiku, že ma vidí hrať elektrickú hudbu posledný raz
Rozhovor s Al Di Meolom, 9.6.2015, Bratislava   Al Di Meola (1954) je mimoriadne produktívny...
Cenu ESPRIT si prevzal gitarista David Kollar
Slovenské oslavy Medzinárodného dňa jazzu pod záštitou UNESCO sa už tradične nesú v znamení...
Mikulášske jazzové hody pokračujú
O Mikulášskom jazzovom festivale, prostredníctvom ktorého zanietenci Martin Budaj a Ján Novotný...
Cenu verejnosti ESPRIT si preberie Ondrej Juraši
Desať dní mohli domáci fanúšikovia rozhodovať o tom, ktorý z nominovaných dvadsiatich šiestich...
Týždeň slovenského jazzu: klaviristi
Dnes necháme hovoriť (alebo lepšie povedané znieť) klavírnych majstrov. Jazzová klavírna úroda bola...