BJD 2011: report z 'A' pódia - 22. októbra 2011

BJD 2011: report z 'A' pódia - 22. októbra 2011
Vlado Vizár

Koncerty 2. deň :

1. „Matúš Jakabčic CZ-SK Big Band“ feat. Harry Sokal (A)
Big Band CZ-SK, ktorý už v roku 2004 postavil a vedie gitarista, skladateľ a aranžér Matúš Jakabčic, má za sebou množstvo vystúpení na početných jazzových festivaloch a jazzových podujatiach. Orchester pozostáva zo špičkových slovenských a českých jazzových hudobníkov a dnes si prizval aj dvoch trúbkárov z Maďarska. Repertoár Big Bandu sa opiera najmä o vlastné skladby buď M.Jakabčica, alebo aj ďalších členov orchestra. Na dnešnom koncerte zazneli skladby „Room 445“, „Jazzová suita“ „rearanžovaná balada „What a Wonderfull World“ (venovaná Františkovi Karnokovi), „No Name Extension“. Špeciálnym hosťom bol skvelý a známy rakúsky saxofónista Harry Sokal. Koncert potvrdil už známu vynikajúcu úroveň orchestra, jeho hlavného sólistu, ale tiež úroveň skladateľskej a aranžérskej práce. Výborný koncert !                                             

         Gitara: Matúš Jakabčic
         Drevá: Rostislav Fraš, Miroslav Poprádi, Štěpán Markovič, Ondřej Štveráček, Erik Rotenstein
         Trúbky a krídlovky: Ádám Gráf (H), Ondrej Juraši, Gábor Subicz (H), Martin Ďurdina
         Trombóny: Přemysl Tomšíček, Bohumil Bydžovský, Jan Jirucha, Michal Motýľ
         Kontrabas: Tomáš Baroš                                                                                        
         Bicie: Marian Ševčík

2. „Harold López-Nussa Trio“  (F,CU)
Ďalšia kubánska jazzová lahôdka tej najvyššej kvality – to bol koncert tria Harolda Lópeza-Nussa. Excelentný a brilantný mladý kubánsky klavírista hral celý koncert s dych vyrážajúcou virtuozitou, ale aj s vyspelou, rozvážnou a krásnou až klavírnou nostalgiou. Pretože latino rytmy sa tiež pohybujú od rýchlych strhujúcich tornád až po zádumčivé kolísavé rumby. Pred rokmi nás na Jazzákoch uchvátil pôvodom dominikánsky klavírista Michel Camilo, dnes sme čosi podobné (ak nie ešte aj pôsobivejšie) zažili od mladého Harolda Lópeza-Nussa. Neuveriteľná súhra s bubeníkom (ale vlastne pochopiteľná, lebo sú to bratia), ktorý doslova „hral“ na bicích. Aj keď celé tohoročné Jazzáky nemali slabé, alebo slabšie miesto v programe, priznám sa, že tento koncert sa mi akosi najhlbšie zapísal do srdca. Harold López-Nussa (klavír), Felipe Cabrera (kontrabas), Ruy Adrian López-Nussa (bicie).

3. Curtis Stigers  (USA)
Viem, že sa už opakujem, ale nedá mi znova nezdôrazniť, že jazz je hlavne o vlastnej výpovedi a posolstve hudobníka o jeho invencii a emóciách v každom zahranom tóne a sóle. To môže mať – a v jazze aj má – tisíce podôb. A potom už na prísnych muzikologických žánrových jazzových „škatuľkách“ až tak veľmi nezáleží. Ako teraz : Na pódium prišli štyria slušne, v tmavých oblekoch a kravatách oblečení páni v stredných rokoch z New Yorku - a po pár tónoch letela iskra. Iskra, ktorá sa volá swingový drive, ktorý je neodmysliteľným korením mnohých jazzových, ale aj iných hudobných žánrov (niekedy a niekde, žiaľ, dosť vzácnym... (!)). Naozaj výborný a čisto intonujúci spevák a saxofónista Curtis Stigers, obdivuhodne charizmatický muzikant a šouman, sa pohyboval od bluesových „dvanástiek“ a štandardov (Bye, Bye  Blackbird; All the Things You Are) cez pop, swing, až k rock-n-rollu Elvisa Presleyho s obdivuhodnou ľahkosťou a bravúrnosťou. A jeho spoluhráči tak isto – výborne, presne a koncertne. Strhujúci a skvelý koncert, možno mohol byť aj posledný v dnešnom programe. Curtis Stigers (spev, tenorsax), Mathew Fries (klavír), Keith Hall (bicie), Cliff Schmitt (kontrabas).


4. „The Nicholas Payton Quintet“ (USA)
Druhý koncertný večer končil finále, ktoré zastupoval skvelý a prominentný trúbkár z New Orleansu : Nicholas Payton so svojím quartetom. Po predchádzajúcej smršti Curtisa Stigersa sa publikum preladilo na iný jazzový register. Možno trochu inými kanálikmi, ale znova do varu priviedla publikum čistá a presná hra brilantnej koncertnej trúbky, neskutočne výborných bicích, ale tiež celej kapely. Mavis Swan Poole je nielen skvelá jazzová speváčka s čistou intonáciou, ale bola na pódiu aj šarmantná a sympatická. A znova tu platilo, že výlety cez hranice jazzových žánrov nie sú zakázané, práve naopak, dodáva to koncertu pestrosť a nápaditosť. A keď to urobí trúbkár takého rangu ako Nicholas Payton z New Orleansu, musí sa tešiť aj poslucháč, aj príslušník jazzovej polície (v službe) smiley. A tak sme vyše hodiny počúvali a radovali sa zo soulových skladieb aj bopových chórusov a pasáží. Nesmierne sympatické je priznávanie sa skvelých súčasných jazzmenov k svojej prislušnosti k New Orleansu ako kolíske jazzu. Známy je tým aj Wynton Marsalis a s plnou vážnosťou to urobil aj jeho spolužiak Nicholas Payton, keď zahral s kapelou jednu skladbu v štýle raného pochodového neworleánskeho jazzu. Koncert bol jazzová lahôdka!
 

Vlado Vizár

foto: Lubo Repka

Galéria

(foto: Lubo Repka)
(foto: Lubo Repka)
(foto: Lubo Repka)
(foto: Lubo Repka)
(foto: Lubo Repka)
(foto: Lubo Repka)
(foto: Lubo Repka)
(foto: Lubo Repka)
(foto: Lubo Repka)
(foto: Lubo Repka)
(foto: Lubo Repka)
(foto: Lubo Repka)
(foto: Lubo Repka)
(foto: Lubo Repka)
(foto: Lubo Repka)
(foto: Lubo Repka)
(foto: Lubo Repka)
(foto: Lubo Repka)
(foto: Lubo Repka)
(foto: Lubo Repka)

 

 

Ďalšie články

Spectaculum na hudobných cestách: World Music Expo v Španielsku
Koncom októbra 2023 sa Alexandra Pastorková, zástupkyňa Občianskeho združenia Spectaculum, vybrala...
Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...