V histórii jazzovej hudby existuje veľa nahrávok, v ktorých sa stretávajú výrazné osobnosti. Jednou z takýchto platní je moja obľúbená Know what I Mean – hrajú tu totiž dve legendy, klavirista Bill Evans a alt saxofonista Julian „Cannonball“ Adderley. Toto trio okrem Billa Evansa dopĺňajú hudobníci z Modern Jazz quartet - bubeník Connie Key a kontrabasista Percy Heath. Album vyšiel v roku 1961 no napriek tomu si svojich poslucháčov nachádza aj v súčasnosti.
Hudobníka a jazzového fanúšika vždy poteší zaujímavé zloženie kapely, čo je v tomto prípade absolútne splnené. Bill Evans bol klavírny, harmonický a kompozičný mág. Právom je považovaný za jedného z otcov moderného prístupu k tomuto nástroju, čo naplno dokazuje aj na tomto cd. Jeho bohatý harmonický sprievod pri ktorom využíva všetky možné farby vyniká hlavne v pomalých baladách Goodbye a Elsa. Taktiež nezaostáva ani v krásne swingujúcich verziách Who Cares? a svojej autorskej kompozícii Waltz For Debby, ktorá je dnes už tradičným jazzovým štandardom.
Adderley bol po Parkerovi považovaný za kráľa alt saxofónu. Toto miesto mu podľa môjho názoru patrilo právom, nie žeby nemal súčasníkov, ktorí by hrali na tento nástroj fantasticky, (Phil Woods, Sonny Stitt, Jackie Mclean etc.) myslím si však, že Adderley ako jeden z mnohých postparkerovských saxofonistov svojej generácie si dokázal vytvoriť v najkratšom čase svoj vlastný hudobný jazyk, sound a koncept. Jeho obrovský zvuk je jeho prvým poznávacím znakom. Druhým je spôsob frázovania, drive a invenčné bopové linky, ktoré síce vychádzajú z Parkera, ale ani zďaleka nejde o holé „vykradnutie“ Parkerovho slovníka, za čo je najčastejšie kritizovaný práve Sonny Stitt. Adderley predviedol svoj úžasný swingový feel predovšetkým v štandarde Who Cares, nenechal sa zahanbiť ani v úvodnej Waltz For Debby. Najzaujímavejším je pre mňa interpretácia Evansovej skladby Elsa, kde sa obaja fantasticky vyhrávajú s farbou a celkovým moderným zvukom kompozície.
Evans a Adderley si výborne rozumejú. Evansov nadčasový harmonicko melodický sprievod by mohol mnohých saxofonistov v danom období zaskočiť a zmiesť. Na tejto nahrávke sa však stal presný opak – Adderley sa vďaka Evansovi posunul o úroveň vyššie. Bez problémov stíha na Evansa reagovať a dopĺňať ho. Taktiež Evans rytmicky výborne nasleduje sólistove hardbopové, soulové a ako sa ukáže v ďaľších projektoch, až funkovo zafrázované linky a motívy.
Napriek moderným pedálovým zádržiam a brilantným aranžmánom sa nestráca duch samotnej hudby, ktorou má byť krása. Album Know What I Mean? je dnes právom legendárnou nahrávkou, ktorú môžu počúvať jazzoví kritici, hudobníci, ale aj laici pri pohári dobrého vína.
Dávid Oláh
