29-ročný tenor saxofonista Chad Lefkowitz-Brown sa preslávil ako sideman v kapele popovej speváčky Taylor Swift, okrem toho je však stálym členom Afro Latin Jazz Orchestra, ktorá získala niekoľko ocenení Grammy. Na svojom konte má tri albumy ako líder. Zaujala ma doska s názvom Onward, na ktorej je špeciálny hosť, legendárny trubkár Randy Brecker.
Kapela hrá na väčšine nahrávok v klasickom zložení jazzového kvarteta. Na klavíri hrá Steven Feike, za bicími nástrojmi sedí Jimmy MacBride, a na kontrabase sprevádza Lefkowitza-Browna Raviv Markovitz. Hudba na tomto albume má charakter moderného mainstreamového jazzu. Úvodná téma je titulnou albumu. Má názov „Onward“ a od prvých tónov je jasné, že ide o modálnu kompozíciu v štýle Tynerovho „Passion Dance“, Coltranovho „Impressions“, alebo Garrettovho „J Mac“. Lefkowitz-Brown má veľmi špecifickú farbu tónu. Vo vysokých polohách najviac pripomína Michaela Breckera, v nižších registroch má však oblý a hlboký tón podobný Dexterovi Gordonovi či Sonnymu Rollinsovi. Jeho herný štýl je založený na bopovom základe, ktorý je však popretkávaný modernými improvizačnými postupmi zloženými z pentatoník, chromatických paternov a hexatoník. Jeho brilantná technika, expresívnosť a drive sú nákazlivé.
Nasleduje popová téma Stevieho Wondera „Isn´t She Lovely“, ktorá sa udomácnila aj v jazzovom svete. Lefkowitz-Brown ju zaranžoval do otvorenej a pekne plynúcej groovovej podoby so zaujímavou moduláciou. Album pokračuje ďalšou autorskou skladbou „Franklin Street“, v ktorej sa ocitá aj Randy Brecker. Melódia má krásne napísané dvojhlasy. Brecker sa ujíma sóla ako je preňho typické – dravo, často využíva bopové doubletimové pasáže, ale aj jednoduché motívy z bluesovej stupnice. Na CD nechýba ani výborne upravená Coltraneova „Giant Steps“. V balade „The Nearness of You“ sa Lefkovitz-Brown prezentuje ako jemný, soulový hráč. Jeho tón tu naberá odlišné kontúry, keďže hrá prevažne subtónom.
Album "Onward" dokazuje, že súčasný mainstreamový jazz má svojich nasledovateľov aj v mladej generácii jazzmanov. Lefkowitz-Brown nahral album s výbornou kapelou, ktorá ho veľmi dobre pozná, reaguje na jeho nápady a ako celku jej to znie výborne. Aranžmány prevzatých skladieb sú veľmi vkusné a znejú nenútene a prirodzene. Autorský rukopis Lefkowitza-Browna má taktiež vysokú úroveň. Ide o umelca, ktorý si v mladom veku vybudoval svoj vlastný saxofónový štýl hry, zvuk, ale aj aranžérsky a kompozičný koncept. Lefkowitz-Brown je príkladom toho, že hranie a cvičenie jazzovej tradície prináša veľmi bohaté ovocie. Dosku odporúčam každému milovníkovi post-bopu v štýle Michaela Breckera, Chrisa Pottera, Johna Coltranea či Jerryho Bergonziho.
Dávid Oláh
