Keď uprostred leta oznámil City Sounds headlinerov aktuálneho ročníka, medzi priaznivcami to zašumelo: kontrabasista Avishai Cohen, legendárne zoskupenie Jazzanova či japonský trubkár Takuya Kuroda, ktorý sa doteraz na Slovensku neobjavil. Hoci jubilujúce Džezáky držali v rovnakom čase svoje hviezdy (s výnimkou presunutých Knower a staro-nového Marcusa Millera) ešte pod pokrievkou, City Sounds nerobil tajnosti a sľuboval trojicu nadupaných novembrových večerov.
Neboli to len prázdne slová, o čom sme sa presvedčili od štvrtka 6. novembra do soboty 8. novembra v priestoroch Slovenského rozhlasu v Bratislave. Hneď na úvod priznávam, že som z trojice nadupaných večerov stihol len piatkový: prvý som vynechal z dôvodov zdravotných, ten posledný zasa z rodinných. Bolo mi naozaj ľúto, že som nemohol navštíviť sobotné vystúpenie môjho obľúbenca Avishaia Cohena s novým triom, podobne ako koncertné predvedenie skvostného albumu „Mammatus“ speváčky Sisi Feher, vynikajúco zohratý Peter Dobai Quartet či projekt „Hydra“ štvorice Robert Pospiš, Martin Sillay, Miki Skuta a Miloš Valent.
City Sounds je špecifickým typom festivalu, už len svojou žánrovou pestrosťou či množstvom koncertov. Vystúpenia umelcov sa prelínali, no stráviť (a vychutnať si) šesť a viac hudobných produkcií za večer je takmer nemožné. Podobná zahustenosť poslucháča doslova zahltí a v takomto prípade je dôležitý time management. Som nesmierne rád, že ho organizátori prehodnotili: pri uplynulých ročníkoch som často z dôvodu únavy už nebol schopný vnímať koncerty headlinerov (a zrejme som nebol sám). Práve vystúpenia „intelektuálnejšie náročnejších“ ansámblov zaradili tentokrát organizátori na pomerne skorú (približne ôsmu) hodinu a tých „tanečnejších“ nechali na úplný záver večera.
Oceňujem toto ústretové gesto, vďaka ktorému som si mohol vychutnať trubkára Takuya Kurodu pri plnej pozornosti a zmysloch. Kurodova hudba je v tom najpôvodnejšom význame slova eklektická: prepája v sebe neskutočné množstvo vplyvov a ingrediencií a nepripraveného poslucháča zaskočí dojem akejsi prehustenosti. Samozrejme, táto „nadupanosť“ si vyžaduje špičkových hudobných partnerov. Priebojný Japonec nenechal nič na náhodu a jeho vyšperkovaná kapela stála na vynikajúcich základoch: bubeník David Frazier s neskutočnou ľahkosťou varioval priamočiarejšie i komplikované groovy a spolu s basgitaristom Reubenom Cainerom boli neskutočnou oporou dvojici hlavných sólistov (lídrovi-trubkárovi a saxofonistovi Craigovi Hillovi).
Nemožno opomenúť nápaditého hráča na klávesových nástrojoch Takahira Izumikawa, ktorému Kuroda zrejme „hodil lano“ a pomáha mu s etablovaním sa na americkej scéne. Medzinárodné kvinteto doslovne odpálilo sériu rapsodických kompozícií, predovšetkým z posledného albumu „Everyday“, ktorý vyšiel začiatkom mája vo vydavateľstve PPK Records. Súčasne znejúca zmes soulu, funku, post-bopu, fusion a hip-hopu nemusela osloviť každého, no v Bratislave sme konečne počuli jednu z nastupujúcich osobností nových jazzových smerovaní. Vypredaným koncertným rozhlasovým štúdiom sa niesla všehochuť s možno trochu vykonštruovaným, no dôkladne premysleným konceptom.
Extrovertnosť Kurodovej kapely sotva mohla nájsť výraznejší protipól, než aký servíroval fenomenálny gitarista Andreas Varady. Slovák maďarského pôvodu, vyrastajúci v Írsku, predstavil v Malom koncertnom štúdiu 2 svoju rakúsko-americkú zostavu, ktorej členovia (predovšetkým vynikajúci klavirista Danny Grissett) empaticky reagovali na krehkosť Varadyho nie celkom spevných tém. Príjemné, takpovediac „jednozložkové“ zomknuté vystúpenie dokonale vyvážilo predchádzajúci rôznotvárny hybrid japonského chameleóna.
Čerešničkou na torte bola pre mnohých hlavná hviezda programu – živelný nemecký kolektív Jazzanova s hosťujúcim nigérijským spevákom Waynom Snowom. Ich odkaz nie celkom korešponduje s mojimi preferenciami, no vypočul som si aspoň dve úvodné skladby ikonického nujazzového ansámblu a s pocitom spokojnosti sa vybral domov. K úplnosti treba spomenúť sériu drobných showcaseových koncertov absolventov vzdelávacej platformy Za hranice s hudbou, ktoré sa odohrávali v prestávkach medzi zahraničnými umelcami. Patrí ku cti organizátorov, že City Sounds Festival poskytuje priestor mladým domácim hudobníkom. Aj trojica vypredaných koncertných večerov v období, keď sa to v Bratislave hudobnými festivalmi len tak hemží, vzbudzuje rešpekt a obdiv pred čoraz lepším podujatím „zvukov mesta“. Bravo!
Autor: Peter Motyčka
Foto: Rudolf Baranovič
