Sobota na BJD priniesla experiment, neo soul aj fusion

Po skvelom jazzovom piatku prichádzali do Incheby diváci plní očakávania. Ako je už dobrým zvykom, hlavné pódium otvára domáca kapela. Sobota nebola výnimkou. O jej jazzový úvod sa postaral saxofonista Nikolaj Nikitin so svojim kvintetom. Činorodý Nikolaj môže byť inšpiráciou pre (nielen) mladých muzikantov, že aj na Slovensku sa to „dá“. Keď sa chce a keď sa pracuje. Obklopený špičkou domácej jazzovej scény a americkým hosťom priniesol čerstvé kompozície z albumu Music for Girls and Boys. Atmosféru džezákov si vybral aj na jeho krst. Do života odprevadili album štipkou štipľavej papriky výtvarníčka Noémi Kolčáková Szakállová a doktor Milan Hrbek. Hudobníci Juraj Griglák, Gabo Jonáš, Jozef Döme a Patches Stewart potvrdili s prehľadom svoj status profesionálov. Vydarený jazzový úvod.

Otvorenie sobotného Pódia mladých talentov patrilo kapele Hangsome. Trio hudobníkov zaplnilo sálu zvukmi éterických interpretácii beatlsoviek a jazzového štandardu. Vďaka neopočúvaným aranžom, Berezovej nekompromisne sebaistej gitare a Rašiho melodicko perkusívnemu hangdrumu sa divákom dostal nečakaný zážitok. Spevák Samo Hošek s hypnotickohipsterským imidžom presvedčivo ukázal, že vie čo robí a vie čo chce robiť. Spolu s piatňajšou Katkou Ščevlíkovou je prudkým kandidátom na víťazstvo o otvorenie budúcoročných jazzákov.

B pódium pokračovalo koncertom rakúskej skupiny Acoustic Travellers, ktoré prinieslo kompozície šité na klasickú gitaru s vplyvmi flamenga a world music. Záver patril nesúťažnej blues rockovej smršti kapely Chicago Blues Connection.  Saxofonista Mário Gapa Garbera sa obklopil razantnými muzikantmi s americkými hosťami na hammond a bicie nástroje. Energická radosť nadupaného gitarového bluesu ukončila sobotné koncerty na malom pódiu.

V hlavnej sále prišli na rad dve kapely, ktorým sa podarilo rozdeliť publikum na dva protichodné tábory. Prvou z nich bolo francúzske zoskupenie Guillaume Perret & Electric Epic. Francúzi si svoje renomé umenia prekvapení priniesli aj tentokrát. Výsledok bol však rozporuplný. Hlasné naliehavé zvukové plochy s chemickými zvukmi gitary síce energicky prevalcovali sálu, zarezonovali by však viac u nesediaceho publika na undergroundovom festivale.  

Médiami ospevovaný spevák Bilal, ktorý nemá rád svoje časté zaškatuľkovanie ako „neo soul“, pokračoval v decibelovom skúšaní konštrukcie sály Incheby. S imidžom a pohybmi speváka Princa predviedol s kapelou prazvláštnu hudobnú show. Za emočným a falzetovým výpovedným spevom sa možno skrývajú odpovede na nami nepoznané problémy súčasnej americkej černošskej komunity. To sa ale nedozvieme a asi nepochopíme.

Headlineri sobotného večera boli rovno traja. V jednej kapele menom The Super Trio. Scott Henderson, Jeff Berlin a Dennis Chambers prišli ukázať, že si meno svojej kapely nevybrali náhodne. Henderson je nepochybne majstrom ohýbania skreslených tónov gitary, nehovoriac o kvalitách rytmickej dvojky Berlin – Chambers. Napriek tomu pôsobilo ich vystúpenie v neskorých nočných hodinách skôr unavujúco. Oživením bola Zawinulova skladba Black Market  a Pastoriovská klasika Chicken.

Napriek nepopierateľným zážitkom sobotného večera ostal rezonovať v hlave neprekonaný zážitok z piatňajšieho vystúpenia Joshua Redmana. A ako bolo v nedeľu? Prečítajte si zajtra.

Peter Baláž
Foto: Rudolf Baranovič