V rámci európskeho turné Zhenyu Strigaleva sa jeho kapela zastavila na dva dni aj v Prahe. Pri tejto príležitosti sme mali možnosť stráviť pár chvíľ s Ericom Harlandom. A vtedy vznikol aj rozhovor, ktorý som pripravila pre portál Jazz.sk. Keďže sme zostali s Patsy, manažérkou Zhenyovej kapely v kontakte, môžem prezradiť, že v januári 2014 sa organizuje opäť európske turné. Verím, že aj vďaka mojej pomoci sa v Prahe opäť zastavia a my budeme opäť pri tom.
Jazz.sk: Práve si skončil turné so svojou kapelou Voyager, aký máš z toho pocit?
Eric Harland: Bolo to úplne úžasné, pretože v tejto kapele vyjadrujem svoje vlastné myšlienky a predstavy o svojej hudbe. Je to iné, keď hráte ako sideman. Musíte rozmýšľať, čo najviac pasuje do danej muziky. Tu realizujem svoje sny. Myšlienka tejto kapely je nechať hudbu plynúť, nechať sa unášať na cestách, preto som to aj tak nazval – Voyager.
Brian Blade sa zmienil v jednom rozhovore, že to, že je muzikant je misia. Vidíš to podobne?
Áno, hlavne keď hrám svoju vlastnú hudbu. Keď hrám v iných kapelách, nemôžem tvrdiť to isté, pretože v rámci mojej misie je hrať pre ľudí, ale zároveň cítiť sa na pódiu vítaný medzi ostatnými hudobníkmi, ktorých si tiež vážim. Hráme spolu a to je úžasné... Môžeš mať viacero misií, ale áno, všeobecne je to misia.
The Basement...
Je tu veľmi veľa vecí, ktoré chcem robiť. Rád rapujem, spievam a som zvedavý ako to ľudia príjmu. Chcem tiež ukázať aj inú svoju stránku, nie je to len o hraní na bicie. Rád robím veľa rôznych vecí. Hm. Mal by som na stránku zas niečo nové pridať.
Páči sa mi tvoja skladba Harlandia. Čo to slovo znamená?
Našiel som na mape mesto Harlendia vo Švédsku. Hľadal som nejaký názov a toto sa mi páčilo, jednoducho som chcel priniesť ľudí bližšie do môjho sveta.
Si súčasťou netypického projektu Sangam...
Je to krásne. Charles Lloyd a Zakir Hussain, dve legendy. Každý koncert prídeme na pódium a hráme bez plánu, priamo skúšame rôzne veci. Charles aj Zakir hrajú tiež skladby, ktoré poznajú a majú radi. Sangam znamená spojenie troch riek, ktoré ďalej nasledujú to isté. Ja som Rio Grande z Texasu, Charles je Mississippi a Zakir je rieka z Indie. Je to nádherná predstava. A taktiež je každý z nás vodné znamenie. Charles je v znamení rýb, Zakir tiež a ja som škorpión. Vodné znamenia, ktoré sa spájajú. Veľmi citové a vášnivé zároveň. Úžasné.
Nebojíš sa hrať na klavíri pred publikom?
Zlepšujem sa. Keď som hral prvýkrát, cítil som sa strašne. Je pre mňa dôležité byť otvorený, kreatívny ,muzikálny a pritom autentický a úprimný. Všetko čo máš, je to, kto si. A pokiaľ si pri hraní sám sebou, tak je to krásne.
Nahrával si album The Sirens s Chrisom Potterom.
Som rád, že som mohol byť súčasťou toho. Chris si vytvoril predstavu a počul všetky skladby, keď čítal epos Odysea. Je to celé jeho nápad, jeho koncept, jeho hudba. Je to úžasný hudobník.
Je zaujímavé počuť Ťa so zvukom ECM.
Úplne iný zvuk. Iný priestor. Vydavateľstvo ECM by chcelo nahrať album s mojou kapelou. To by mohlo byť fakt zaujímavé, stále nad tým premýšľam.
Máte už konkrétny termín?
Hádam čoskoro, plán je pokúsiť sa to nahrať najneskôr v priebehu budúceho roka.
Hrali ste už aj na tomto Voyager turné niektoré z nových vecí?
Áno, veľa nových vecí, ktoré chceme nahrať.
Keď si vypočuješ svoje staršie nahrávky, aké rozdiely v tvojej hre si všímaš?
V prvom rade v technike. Keď som bol mladší, mal som predstavu, čo chcem robiť. Stále som svoju techniku dával dohromady, ako sa čo presne zahrá a podobne. Stále počuješ ten vývoj, stále sa zlepšuješ, to mám rád. Teraz dokážem zahrať viac vecí. Som schopný hrať, čo chcem. Veľa vecí som nedokázal zahrať a to niečo, čo som vedel, to som používal. Teraz cítim, že som schopný tvoriť v rôznych oblastiach hudby. Ako dieťa, ktoré pozná pár slov a keď je staršie, postupne získa väčšiu slovnú zásobu. Získaš viac možností ako vyjadriť seba samého.
Trvalo mi nejakú dobu pokým som zistil ako používať rôzne prvky v hre. Dokážem sa usadiť do danej nálady, do groovu. To patrí tiež do môjho štýlu. Myslím, že ľudia počujú a vedia, že som schopný meniť zvuk, čo sa týka bicích. Som rád, že to vedia oceniť. Je to pre mňa čisto inštinktívne. Cítim, keď hrám niečo priveľmi dlho. Ak to začína byť nudné, mal by som niečo pridať, ďalší element, aby skladba ďalej rástla a zostávala stále čerstvá. To znamená, že muzikanti hrajú a niečo pridávajú, je to stále pohyblivé a muzikálne. Vždy počúvam, čo tvoria nado mnou. Ak sa nič nedeje, tak niečo pridám, stále sa to mení, vždy len trošku...
Ako basáci ovplyvňujú tvoju hru, môžeš spomenúť Reubena Rogersa, Matta Penmana...
Každý je iný. Reuben je úplne odlišný. Je ako môj brat. Dobre sa poznáme. Som šťastný, že mám možnosť rásť s takými dobrými basákmi ako je napríklad Reuben. Každý má svoj vlastný zvuk a je jedinečný. To mám rád, pretože keď budem hrať s Larrym Grenadierom, budú ma napadať iné veci, ako napríklad s Reubenom. Larry dôkladne hrá groovy, všetky noty a je tiež flexibilný, zatiaľ čo Reuben je veľmi flexibilný. Stále hrá a pohybuje sa okolo. Zahrá nejaké veci, ktoré mám rád a ja ho v tom podporím. Vzájomne sa ovplyvňujeme. A tiež to závisí aj na kapele. S Larrym hráme veľa koncertov v triu s Chrisom Potterom. To je úžasné, veľa energie. Tiež Harish Raghavan, veľmi sa vždy teším, keď spolu hráme. Navzájom sa doberáme a podporujeme. Keď hrám s Christianom Mcbridom, to je tiež ten prípad. Mám šťastie, že môžem spolupracovať s tak dobrými basákmi. Kedysi tomu tak vôbec nebolo. Keď som bol mladší, nemal som tú možnosť. Ale som rád, pretože som mal čas pracovať na svojom vlastnom time. Teraz si užívam týchto úžasných basákov, nie som závislý na ich time, jednoducho hrám a vymýšľam.
Máš sen si s niekým zahrať? Ako je to s Björk?
Áno, s Björk určite. Veľmi sa mi páči jej štýl. Ona je tak odlišná. Tak muzikálna, krásna a zároveň nie normálna. Niečo veľmi emocionálne, dramatické a tie harmonické tenzie, čo dokáže vytvoriť v hudbe, to mám veľmi rád. Myslím, že je reálne, aby sme spolu spolupracovali. Veľmi by som chcel. A myslím, že aj ona by do niečoho takého šla. Len si zahrať a uvidíme, čo sa stane a kam sa to posunie. Verím, že niečo skúsime.
Rozmýšľaš nad duo projektom?
Neviem, záleží ako by sa ona prispôsobila. Uvidíme. Môže to byť aj duo alebo trio. To sú veci, ktoré jednoducho nevieš dopredu predvídať. Keby sme hrali ako duo, asi by sme tiež používali aj iné zvuky, niečo čo by niekto z nás dvoch musel hrať. Mohlo by to fungovať, ale myslím, že by bolo pekné hrať ako trio alebo kvartet. Museli by sme to nejako vyplniť... . Som zvedavý, lebo mám nejaké skladby, ktoré by som ju rád počul spievať.
Písal si k nim tiež text?
Nie, bol by som rád keby som jej dal len myšlienku a hudobnú predstavu, ktorú si maľujem zatiaľ pre seba a vidieť aký text by od nej z toho vzišiel. Rád by som to počul.
Rozhovor a fotky: Michaela Antalová
