Fotoreport: Marcus Strickland priniesol hudbu New Yorku

Fotoreport: Marcus Strickland priniesol hudbu New Yorku
jazz.sk

V bratislavskom Nu spirit clube sa v pondelok, 27.2.2012 v rámci série 'In Jazz We Trust' uskutočnil jedinečný koncert kvarteta Marcusa Stricklanda. Tento mladý saxofonista (v ten večer predviedol hru na tenor, alt aj soprán saxofón), vystúpil spolu so svojim bratom E.J. Stricklandom na bicie, klaviristom David Bryantom a Ameen Saleemom na kontrabas. Išlo o súčasný jazzový koncept, ktorý v tento moment formuje jazz a tvorí tak zároveň jeho históriu. Podobné kompozície a  zvuk nájdeme u ďalších predstaviteľov New Yorkskej scény, odohrávajúce sa v jazz kluboch ako Smalls, či na nahrávkach malých vydavateľstiev ako Criss Cross - Mike Morena, Lage Lunda, Ari Hoeniga, Jaleel Shawa a ďalších.
Koncert otvoril majiteľ Nu Spiritu, Rado Tomek alias Kinet a uviedol na scénu štvoricu sympatických mladých černochov (dvaja z nich - Marcus a jeho dvojička E.J. oslavovali tri dni pred koncertom 33. narodeniny).

Prvá skladba večera zaznela prekvapivo v bebopovom duchu, parkerovka Bloomdido - dvanásťtaktové blues - a dala priestor na 'warm up' zahriatie a prevetranie tradičného a bopového jazyku, ktorí majú všetci zúčastnení bravúrne zvládnutý. Ďalší song, autorská kompozícia lídra zostavy, Etymology, sa podľa jeho slov  viaže k zážitku v Thajsku. V groovovom médium tempe sa tu naplno prejavila farba, harmónia a melodika súčasného jazzového jazyka a nasmerovala dramaturgiu koncertu k štýlu, ktorý je pre Marcusa tak typický. V nasledujúcej skladbe vystriedal altku tenor saxofón a naplno rozohral tému rýchlejšej kompozície spolu v unizóne s klávesom David Bryanta. Ten používal počas celého večera jeden zvuk, blízky rhodes pianu a do konceptu večera s výnimkou dvoch swingoviek, pasoval ako sa len dá (úplne najviac). V tejto skladbe znel kontrabas len z pódia, nakoľko v prvých dvoch bol zvuk basy mierne skreslený a zvukár sa snažil problém vyriešiť. Na konci kompozície dostal priestor bubeník E.J. a previedol nás v ňom širokou škálou zvuku bicích, počnúc latin rytmami, končiac drum and bass groovmi. Koncert  sa hral netypicky na dva sety a predposlednou skladbou prvého kola bola balada, s jemným introm bubeníka s mäkkými paličkami, akoby z kultovej Poinciany Ahmad Jamala . Tému v prevedení soprán saxofónu doprevádzali dlhými plochami jemné klávesy a kontrabas, tentokrát s opraveným zvukom, už bez skreslenia. Prvý set uzavrel zvuk tenora a sóla na bicie.

Po prestávke sa v koncertnej miestnosti klubu zišlo o niečo menej ľudí. Zaujímalo by ma, ako vnímajú počas série koncertov 'In Jazz We Trust' hudobníci z pódia Nu spiritu divákov. Je to totiž veľmi netypické, keď ľudia na klubovom jazzovom koncerte stoja pod pódiom, tak ako si to pamätám z rockových koncertov. Musím však priznať, že tento spôsob prepojenia hudobníkov, ktorí majú takto poslucháčov v klube 'nadosah' a návštevníkov, ktorí sa v hudbe viac uvoľnia pohupovaním, či tancom, má veľa do seba. Vzniká tak zaujímavá, pohodová atmosféra. Držím klubu palce a verím, že séria pod touto značkou bude úspešne pokračovať ďalej.

Druhý set bol v porovnaní s prvým kratší, aj s prídavkom šlo o štyri skladby. Na pódiu opäť charakteristické štyri statické postavy s minimálnym vizuálnym kontaktom, zato však kdesi v abstraktne, pospájané a silno späté v hudobnom prejave. Prekvapila znovu zaradená swingovka, kde však v sólach zneli do swingujúceho Ride činelu, moderné postupy v melódii aj harmónii. V tretej skladbe zaznel opäť tenor v unizóne so zvukom klávesov. Bicie podfarbovali triolovým groovom a z kompozície bolo cítiť vplyv africkej hudby, hlavne v rytmickej časti. Saxofón dostal priestor bez doprovodu piána a najviac sa tu prejavila komunikácia sólistov s bubeníkom. Ten sa predviedol v závere, doprevádzaný ostinátom zvyšných členov kvarteta. Ako prídavok a zároveň poslednú skladbu sme si vypočuli kompozíciu bubeníka E.J. Stricklanda.

Ohlasovaná jamm session sa po koncerte nakoniec nekonala. Hudobníci v dvoch, skoro hodinových setoch nechali na pódiu naozaj všetko a s pocitom naplnenia poctivou hudbou odchádzalo z Nu spiritu mnoho návštevníkov. Teším sa na ďalší koncert pod hlavićkou 'In Jazz We Trust', obidva zrealizované - Sanborn aj Strickland stáli naozaj za návštevu.

Boris Čellár

foto: Katarína Bell
 

Galéria

03.jpg
04.jpg
17.jpg
05.jpg
08.jpg
09.jpg
13.jpg
14.jpg
15.jpg

 

 

Ďalšie články

Mikulášsky Jazzový Festival bude inšpirovať, nielen workshopovať
Vyhľadávanie a podpora talentov je neoddeliteľnou súčasťou práce dramaturgov všetkých hudobných...
Smutná správa pre domácu hudobnú scénu. Vo veku nedožitých 80. narodenín nás navždy opustil saxofonista a skladateľ Dušan Húščava
Iba pred niekoľkými hodinami sa celá komunita ľudí zaoberajúcich jazzovou hudbou dozvedela...
Stanica metra v Montreali možno bude niesť meno génia jazzového klavíra. Petícia za stanicu Oscara Petersona má už vyše 16 tisíc podpisov.
Pred niekoľkými týždňami sa v kanadskom Montreále objavila petícia, ktorá vyzýva mesto, aby...
Nový album klavírneho génia: Brad Mehldau vydáva CD inšpirované aktuálnou situáciou
Americký klavirista a skladateľ Brad Mehldau prekvapil všetkých svojich fanúšikov nečakaným počinom...